BRUSEL – Lídri krajín Európskej únie začali v Bruseli rokovania o sedemročnom rozpočte a o pláne obnovy (Next generation EU). Spolu by sa malo v nasledujúcich rokoch prerozdeliť medzi jednotlivé štáty viac ako 1,8 bilióna eur.
Zatiaľ čo niektorí lídri, ako napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorili o šanci pre Európu reštartovať ekonomiku a zvýšiť jej konkurencieschopnosť, podľa hlavného ekonóma Czech fund Lukáša Kovandu ide najmä o záchranu Talianska.
"Nalejme si čistého vína, pokojne talianskeho. Takzvaný fond obnovy EÚ, o ktorom sa bude rokovať na summite v Bruseli, je v skutočnosti najmä fondom na záchranu Talianska. I keď sa nemecká kancelárka Angela Merkelovása už chystá do politického dôchodku, ani tak si u seba doma nemohla dovoliť to verejnosti povedať naplno," povedal Kovanda.
Odôvodnenie, že ide o záchranu celej Európy podľa Kovandu nemecká verejnosť príjme lepšie, ako keby išlo o záchranu ďalšej krajiny južného krídla EÚ. Taliansko by predbežne mohlo z balíka fondu obnovy v celkovej výške 750 miliárd eur dostať až 172 miliárd eur. Pre porovnanie, Slovensko ráta s príspevkom od šesť do osem miliárd eur, čo je v prepočte na obyvateľa približne polovičná suma. Ešte horšie je na tom susedné Česko, nakoľko sa príspevok odvíja aj od výšky nezamestnanosti v uplynulých rokoch. Český premiér Andrej Babiš pred summitom pripomenul, že Česko malo spomedzi krajín EÚ najnižšiu nezamestnanosť.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová predpokladá, že jedným zo sporných bodov rokovaní bude aj pomer pôžičiek a grantov v novom fonde obnovy. Návrh predsedu Európskej rady (ER) Charlesa Michela, chce zachovať rovnováhu medzi úvermi, zárukami a grantmi. Cieľom je predísť prílišnému zaťažovaniu krajín s vysokými úrovňami dlhu a podporiť solidaritu a jednotu EÚ. Niektoré krajiny, najmä takzvaná šetrná štvorka – Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko, však uprednostňujú skôr úvery ako granty. Sú to však zároveň krajiny, ktorým návrh predsedu ER spolu s Nemeckom zachováva rabaty z platieb do EÚ, čo niektoré členské štáty nepovažujú za primerané z hľadiska solidarity.
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) vo štvrtok (16.7.) po rokovaní s predsedom Európskej rady a s predsedníčkou Európskej komisie povedal, že rabaty, ale napríklad aj nižšie platby pre poľnohospodárov nových členských krajín zostanú v záujme konečnej dohody pravdepodobne zachované.
Bruselský summit však môže podľa Kovandu priniesť ešte jeden historický moment. "Bez väčších námietok sa vznikom fondu obnovy ustanoví dlhová únia," zdôraznil analytik. Spoločný európsky dlh je podľa neho zásadný posun v integrácii. "Doteraz mohli krtici ekonomickej architektúry eura upozorňovať na to, že eurozóna nie je ako USA, pretože nemá spoločný dlh," upozornil Kovanda. Zriadením spoločného dlhu zásadne rastie ekonomická a politická moc Európskej komisie, ktorá si bude požičiavať peniaze priamo na medzinárodných trhoch a nemusí ich získavať iba od členských štátov.
Lídri očakávajú ťažké rokovania
Lídri krajín Európskej únie začali v piatok v Bruseli rokovania o sedemročnom rozpočte, ako aj o pláne obnovy po koronakríze nazvanom "EÚ budúcej generácie". Väčšina lídrov po príchode do budovy Európskej rady naznačila, že ich čakajú ťažké rokovania. Prostredníctvom dlhodobého rozpočtu a plánu obnovy by sa malo v nasledujúcich rokoch prerozdeliť medzi jednotlivé štáty viac než 1,8 bilióna eur.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová poukázala na pretrvávajúce rozdiely medzi jednotlivými štátmi. "Rozdiely sú stále veľmi, veľmi veľké, takže zatiaľ nemôžem povedať, či dosiahneme riešenie," uviedla kancelárka v odkaze pre médiá a priznala, že očakáva ťažké rokovania.
Aj holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina patrí medzi kritikov výšky rozpočtu a spôsobu delenia 750 miliárd prostredníctvom ozdravného fondu, priznal, že nie je optimistický ohľadom dosiahnutia kompromisnej dohody. Jeho vláda chce, aby krajiny, ktoré dostanú finančné prostriedky Európskej únie, súhlasili okrem iného aj s reformou svojich trhov práce a dôchodkových systémov.
Podľa vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona pred kamerami Európskej rady je júlový summit "okamihom pravdy a ambícií pre Európu". Dodal, že súčasnú zdravotnú, ale aj hospodársku a sociálnu krízu možno prekonať len pri veľkej miere solidarity a ambícií.
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý rokovania európskych lídrov vedie, upozornil, že do veľkej miery je v stávke celý európsky integračný projekt. "Spolu s Merkelovou urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli dohodu," uviedol Michel. Nemecko je momentálne predsedajúcou krajinou v Rade EÚ a pripadá mu úloha "zmierovateľa" pri rokovaniach členských krajín.
Na úvod summitu bola pozvaná aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá pre médiá uviedla, že "ide o všetko", a dodala, že ak sa všetko urobí správne, EÚ môže z tejto krízy vyjsť silnejšia. Pred rokovaniami lídrov vystúpil s prejavom už tradične aj predseda Európskeho parlamentu David Sassoli. Upozornil, že rozhodnutia, ktoré musia šéfovia štátov a vlád teraz prijať, zásadným spôsobom ovplyvnia podobu a prebudovanie Únie v nasledujúcich desaťročiach.
"Pandémia nám ukladá nové povinnosti a zodpovednosti. Rozhodovať sa v záujme všetkých, nielen niekoľkých. Rozhodnutia o tom, kam investovať, sú na pozadí tohto jasné: ekologické hospodárstvo, zdravotníctvo, vzdelávanie, digitalizácia a demokratické a sociálne práva. Začlenenie namiesto vylúčenia," uviedol Sassoli.
Zároveň spresnil, že takúto víziu podporuje europarlament a naplnenie takýchto ambícií očakáva od účastníkov Európskej rady, pričom zákonodarný zbor súhlasí s návrhom požičať si na obnovu Európy na finančných trhoch 750 miliárd eur, ako aj s rozdelením tejto sumy na nevratné granty (500 miliárd eur) a výhodné pôžičky (250 miliárd eur).
Sassoli tiež odkázal, že Európsky parlament očakáva, že Európska únia najneskôr do roku 2023 zavedie do svojho rozpočtu balík vlastných finančných zdrojov a že postupne odstráni "neopodstatnené a nespravodlivé" rabaty, z ktorých v eurorozpočte ťažia viaceré členské krajiny.
