BRATISLAVA – Od rozdelenia Česko-slovenska uplynie prvého januára 15 rokov. V roku 1993 po 75 rokoch spoločného štátu sa obe politické reprezentácie na českej strane Václav Klaus a na slovenskej Vladimír Mečiar rozhodli, že ČSFR viac nebude existovať.
Vznikli tak dva nové štáty. Celý proces mal pokojný priebeh čo uznali domáce aj zahraničné politické špičky.
"Z pohľadu politológa oceňujem veľkorysosť oboch politických reprezentácii, že jednania viedli k pokojnému rozdeleniu republiky. A ako občan mám pocit, že to prispelo k lepším vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi," uviedol pre agentúru SITA český politológ Ladislav Caban.
Ďalší z popredných českých politológov Jiři Pehe vidí rozdelenie Československa ako celkom úspešný projekt, ktorý sa odohral civilizovane, bez násilia a konfliktov. " Odohralo sa civilizovane, bez násilia a konfliktov čo je o mnoho lepšie ako to dopadlo v bývalej Juhoslávii", uviedol Pehe a zároveň dodal, že rozdelenie výrazne ekonomicky neuškodilo ani jednej zo strán. Podľa neho sa každý musel vyrovnať sám s politickými problémami a nemohol sa vyhovárať na toho druhého.
Otázka rozdelenia spoločného štátu je ešte stále aktuálna aj medzi občanmi, ktorí vedú diskusie o jeho príčinách, kladoch a záporoch. Obaja politológovia Caban aj Pehe hodnotia príčiny rozdelenia ČSFR ako snahu o politickú emancipáciu slovenskej politickej reprezentácie.
S týmto procesom, ale nesúhlasili všetky politické špičky na Slovensku. Rozdelenie ČSFR odmietol aj bývalý aktívny politik a jeden zo zakladateľov prvej porevolučnej demokratickej strany Verejnosť proti násiliu (VPN), Fedor Gál, ktorý sa vyjadril o pomeroch na politickej scéne po roku 1989 ako o neštandardných. "Do hry nastupujú ľudia s ťahom na bránku, milovníci voľného štýlu, bez pravidiel. Nacionalistické vášne sú príťažlivejšie ako triezva kalkulácia", uviedol Gál.
Ako rozpad ČSFR vnímali samotní občania pred 15 rokmi a ako ho vnímajú teraz, komentovala aj sociologička Zora Bútorová, ktorá poukázala na sociologické výskumy z rokov 1992 - 1993. Tie podľa nej hovoria o tom, že väčšina občanov na Slovensku, ale aj v ČR, si rozdelenie spoločného štátu neželala aj keď predstavy o fungovaní takého to štátu sa líšili. "Medzi občanmi panovali obavy najmä z ekonomického, ale aj politického vývoja na Slovensku, ktorý viedol skôr k autoritatívnemu ako demokratickému procesu," uviedla Bútorová.
Podľa nej aj odporcovia rozdelenia republiky začínajú meniť svoj pohľad na tento proces. "Väčšina ľudí vidí viac pozitív ako negatív," myslí si sociologička. Odvodzuje túto zmenu od volieb v roku 1998 kedy sa Slovensko vrátilo na cestu demokratického vývoja a naštartovalo potrebné ekonomické reformy.
"Kým v roku 2003 pociťovala iba necelá polovica občanov hrdosť na to, čo Slovenská republika dosiahla počas svojej samostatnosti, na konci roka 2007 sú to dve tretiny," uviedla pre agentúru SITA Bútorová. Podľa nej časť ľudí prehodnotila svoje pôvodné odmietanie samostatnosti; časť sa so samostatnosťou jednoducho zmierila. "Emocionálne puto väčšiny Slovákov na niekdajší spoločný štát však ostáva," uzatvára sociologička.
"Z pohľadu politológa oceňujem veľkorysosť oboch politických reprezentácii, že jednania viedli k pokojnému rozdeleniu republiky. A ako občan mám pocit, že to prispelo k lepším vzťahom medzi Čechmi a Slovákmi," uviedol pre agentúru SITA český politológ Ladislav Caban.
Ďalší z popredných českých politológov Jiři Pehe vidí rozdelenie Československa ako celkom úspešný projekt, ktorý sa odohral civilizovane, bez násilia a konfliktov. " Odohralo sa civilizovane, bez násilia a konfliktov čo je o mnoho lepšie ako to dopadlo v bývalej Juhoslávii", uviedol Pehe a zároveň dodal, že rozdelenie výrazne ekonomicky neuškodilo ani jednej zo strán. Podľa neho sa každý musel vyrovnať sám s politickými problémami a nemohol sa vyhovárať na toho druhého.
Otázka rozdelenia spoločného štátu je ešte stále aktuálna aj medzi občanmi, ktorí vedú diskusie o jeho príčinách, kladoch a záporoch. Obaja politológovia Caban aj Pehe hodnotia príčiny rozdelenia ČSFR ako snahu o politickú emancipáciu slovenskej politickej reprezentácie.
S týmto procesom, ale nesúhlasili všetky politické špičky na Slovensku. Rozdelenie ČSFR odmietol aj bývalý aktívny politik a jeden zo zakladateľov prvej porevolučnej demokratickej strany Verejnosť proti násiliu (VPN), Fedor Gál, ktorý sa vyjadril o pomeroch na politickej scéne po roku 1989 ako o neštandardných. "Do hry nastupujú ľudia s ťahom na bránku, milovníci voľného štýlu, bez pravidiel. Nacionalistické vášne sú príťažlivejšie ako triezva kalkulácia", uviedol Gál.
Ako rozpad ČSFR vnímali samotní občania pred 15 rokmi a ako ho vnímajú teraz, komentovala aj sociologička Zora Bútorová, ktorá poukázala na sociologické výskumy z rokov 1992 - 1993. Tie podľa nej hovoria o tom, že väčšina občanov na Slovensku, ale aj v ČR, si rozdelenie spoločného štátu neželala aj keď predstavy o fungovaní takého to štátu sa líšili. "Medzi občanmi panovali obavy najmä z ekonomického, ale aj politického vývoja na Slovensku, ktorý viedol skôr k autoritatívnemu ako demokratickému procesu," uviedla Bútorová.
Podľa nej aj odporcovia rozdelenia republiky začínajú meniť svoj pohľad na tento proces. "Väčšina ľudí vidí viac pozitív ako negatív," myslí si sociologička. Odvodzuje túto zmenu od volieb v roku 1998 kedy sa Slovensko vrátilo na cestu demokratického vývoja a naštartovalo potrebné ekonomické reformy.
"Kým v roku 2003 pociťovala iba necelá polovica občanov hrdosť na to, čo Slovenská republika dosiahla počas svojej samostatnosti, na konci roka 2007 sú to dve tretiny," uviedla pre agentúru SITA Bútorová. Podľa nej časť ľudí prehodnotila svoje pôvodné odmietanie samostatnosti; časť sa so samostatnosťou jednoducho zmierila. "Emocionálne puto väčšiny Slovákov na niekdajší spoločný štát však ostáva," uzatvára sociologička.
