BRATISLAVA - Počet pozitívne testovaných sa na Slovensku už niekoľko dní pohybuje v jednociferných číslach. Opatrenia sa preto postupne uvoľňujú. A mohlo by sa zdať, že u niektorých sa stráca aj rešpekt pred novým koronavírusom. Slováci jednoducho začínajú vystrkovať rožky. Ako ich správanie hodnotia odborníčky?
Podľa klinickej psychologičky Eriky Tkáčovej doteraz existujúce opatrenia a karanténu vnímali ľudia väčšinou negatívne. "Náš uvoľnený a komfortný život sa zo dňa na deň zmenil, bez ohľadu na to, či sme s tým súhlasili alebo nie. Každý z nás sa s tým musel vyrovnať, ako vedel. Zapojil pri tom svoje doterajšie skúsenosti a vzorce správania, vďaka ktorým úspešne zvládal nadmernú záťaž vo svojom živote," objasnila.
Ako ďalej uviedla, extrémne situácie môžu u ľudí vyvolať až extrémne reakcie. A to platí aj v prípade prežívania pandémie. Počnúc odmietaním akceptácie daného stavu, cez prežívanie nepohody, strachu, ľútosti, úzkosti, až po výrazné prejavy hnevu a agresie.
"Naše reakcie môžu byť v dôsledku podráždenia a nervozity impulzívne a niekedy skratové. Príčinou týchto reakcií sú ohrozenie a bezmocnosť. Jeden zo základných zvládacích mechanizmov na zmiernenie nášho negatívneho prežívania je potreba nádeje na pozitívnu budúcnosť, a pocit, že naše negatívne prežívanie je len dočasné – v tomto prípade je závislé na vývoji nových infikovaných na Covid-19," dodala odborníčka.
Túžba po starom
Postupne však klesá počet pozitívnych pacientov, stále počúvame o tom, že desiatky našincov sa vyliečili. Podľa Tkáčovej sa so znižovaním ohrozenia začína v ľuďoch prebúdzať aj pocit opätovnej kontroly nad svojim životom. Túžba po "starom" živote, túžba realizovať nové ciele, ktoré si predsavzali počas karantény, nové aktivity, práca... Na rad prichádzajú aj takéto očakávania.
Tkáčová tiež opísala, že reakcie ľudí na uvoľnenie opatrení z veľkej časti závisia od toho, ako intenzívne a negatívne prežívali karanténu a doteraz platiace striktné opatrenia. Podstatné je teda aj to, aká ste osobnosť, či aký je váš postoj k pandémii.
Kto sa podľa Tkáčovej po všetkom rýchlo vráti do "normálu"? Spoločensky založení ľudia, ktorí žili bohémskym životným štýlom. Na rozdiel od takýchto osôb, budú oveľa opatrnejší tí, ktorí majú zdravotné problémy alebo sú skôr introvertnej povahy.
"Zahraničné psychologické výskumy, ktoré skúmali správanie sa ľudí po pandémií Ebola a Sars vo svete, sa zhodujú na štyri až šesť mesačnom období “aklimatizácie” od skončenia pandémie, kedy ľudia začali vnímať svoj bežný každodenný život bez obáv z nákazy, a pandémia už nebola v centre ich pozornosti a života," priblížila psychologička možný scenár po tom, ako pandémia odznie.
Dodala, že návrat do bežného života sa časom môže stať problematickým. "Až o niekoľko mesiacov po uvoľnení opatrení a návrate do bežného života sa môžu objaviť negatívne dopady pandémie v našich životoch," upresnila.
Priniesla nám izolácia aj niečo pozitívne?
Erika Tkáčová ako pozitívum opatrení z psychologického hľadiska vníma dočasné obdobie, kedy ľudia veľa vecí a situácií nebudú vnímať ako samozrejmosti. Myslíte si, že to tak zostane donekonečna? Omyl. Tento efekt sa podľa psychologičky vplyvom nášho každodenného života môže pomaly vytrácať.
Uvoľnenie opatrení ľudí vráti do ich “bežných”, prípadne nových problémov, ktorým musia čeliť, a ktoré sú pre ich život momentálne ohrozujúcejšie než napríklad obava z infikovania sa.
"Je pochopiteľné, že človek, ktorý prišiel pre pandémiu o skoro všetky svoje príjmy, sa bude snažiť čo najskôr opäť začať pracovať a zarobiť peniaze pre svoju rodinu. V čom ho po psychologickej stránke pozitívne motivujú aj médiami prezentované informácie o znižujúcich sa počtoch infikovaných," vysvetlila Tkáčová.
Vždy sa nájdu takí, čo situáciu zľahčujú
Eva Klimová, prezidentka Slovenskej komory psychológov, ktorá pôsobí ako pracovná a poradenská psychologička dodala, že existujú aj skupiny ľudí, ktoré sa stále snažia súčasnú situáciu bagatelizovať.
"Či už samotné ochorenie alebo opatrenia po celý čas trvania pandémie, prípadne časť ľudí reaguje na nejednotnosť názorov politikov alebo i odborníkov prezentované v médiách, a o tieto sa opierajú v argumentácii svojho správania," predostrela s dodatkom, že svoju úlohu tu zohráva aj fakt, že iba malá skupina ľudí bola konfrontovaná so situáciou, keď niekto z im blízkych ochorel alebo na ochorenie zomrel. Práve preto ohrozenie vnímajú ako veľmi vzdialené.
"Osobne tu vnímam aj riziko kopírovania správania, myslím tým princíp “keď môže sused toto robiť, môžem aj ja”, najmä u ľudí, ktorí prestávajú sledovať informácie, pretože sú nimi presýtení alebo k nim nemajú prístup, prípadne im nedôverujú. Prípadne u detí a mládeže," dodala Klimová.
Na otázku, či je naďalej potrebné rešpektovať opatrenia, z jej strany jasne zaznelo, že je to stále na mieste. "Je dôležité, aby ľudia skutočne porozumeli, prečo je potrebné jednotlivé opatrenia ešte stále dodržiavať a aby sme pre potrebu naplniť si záujmy jednotlivcov neskôr nemuseli, ako sa hovorí, “plakať nad rozliatym mliekom”," uzavrela Klimová.
