BRATISLAVA - Kto by nepoznal obľúbenú slovenskú pochúťku? Predáva sa balená, vážená, dokonca na rôznych podujatiach či letných festivaloch si ju môžete vychutnať "čapovanú" v chrumkavom rožku. Reč je o dobre známej treske v majonéze. Ktorá je však tá najlepšia?
Prvé zmienky o výrobe tresky v majonéze pochádzajú z roku 1954, pričom sa začala vyrábať vo všetkých závodoch národného podniku Ryba, teda v Žiline, v Bratislave a v Košiciach. Podľa najstaršej štátnej normy z apríla 1958 vieme, že sa musela vyrábať výlučne zmrazených tresiek. Svalovina týchto rýb patrí medzi tie najkvalitnejšie. Ich podiel v majonéze so zeleninou bol vtedy 50 percent. Ryba sa tepelne spracováva, následne sa mäso „rozkutruje" a premieša s jemne nasekanou zeleninou a majonézou.
Po revolúcii prestali byť štátne normy na potraviny záväzné, a to sa často prejavovalo v znižovaní kvality. Nevyhla sa tomu ani treska v majonéze, pri ktorej došlo k poklesu obsahu rybieho mäsa. Tento negatívny jav sa posledné roky zmenil a niektorí výrobcovia sa vracajú k pôvodnej receptúre, a teda aj vyššiemu obsahu mäsa. Asociácia spotrebiteľov v Slovenskej republike spravila test tresiek. Otestovali desať rôznych druhov tresiek v majonéze zo všetkých slovenských obchodných reťazcov. Tvorí tresku naozaj treska? A čo prítomnosť nebezpečných baktérií?
Mikrobiologické testy
Asociácia nakúpila z každého druhu po tri kusy tresiek v majonéze a podrobila ich aj mikrobiologickým testom. Zisťovala sa ajprítomnosť salmonely, ktorá sa môže nachádzať vo vajíčkach, ktoré sú súčasťou majonézy. Majonéza pritom tvorí až 40% tresky v majonéze. V tejto skúške obstáli všetky tresky.
Kvalitná treska by mala obsahovať čo najviac mäsa z tresky. Kým v zdravotnej bezpečnosti skončili všetky tresky rovnako dobre, v obsahu a aj druhu mäsa sme našli značné rozdiely. Ako vyplýva z pôvodnej československej normy z roku 1958 a aj názvu výrobku, treska v majonéze sa môže vyrábať len z treskovitých rýb. Tresku teda nemožno nahrádzať lacnejšími druhmi rýb, napríklad sleďmi, či odpadom, ktorý vzniká pri spracovaní rýb.
Metóda na zistenie neexistuje
Na Slovensku neexistuje akreditovaná metóda na zistenie obsahu mäsa ani v rybom šaláte. Asociácia sa tak musela spoľahnúť na údaje, ktoré sú uvedené na obaloch.
Najviac mäsa z tresky, až 46 %, mali Treska Exklusiv a Treska Treskoslovenská od Ryby Košice. Tesne za nimi bola Coop Treska v majonéze s obsahom 45%. O niečo menej, 41% mäsa, mali tresky Clever z Billy a K-Clasic z Kauflandu. Len o jedno percento menej mäsa z tresky má Tesco treska. Ďalšou v poradí je Treska Exklusiv od výrobcu Preto Ryba Žilina. Jej celkový obsah mäsa je síce 45%, ale len 40% je treska a zvyšných 5% si vypomohli lacnejším mäsom zo sleďovitých rýb. Preto sme jej mohli započítať len 40% mäsa z tresky. Po 35% mäsa z treskovitých rýb majú tresky Nautica z Lidla a z Ryba Košice. Na poslednom mieste skončila Treska Preto z Ryba Žilina, ktorá obsahuje len 15% mäsa z tresky a až 20% mäsa zo sleďovitých rýb.
