BRATISLAVA - Potraviny dovážané z Poľska za sa posledné roky spájajú s viacerými škandálmi. Našinci preto omnoho viac kontrolujú, čo si vkladajú do nákupného košíka. Okrem mäsa netreba zabúdať ani na ďalší produkt, ktorý je bežnou súčasťou nášho jedálnička - vajíčka. Na ich kvalitu sme sa opýtali Únie hydinárov Slovenska.
Len nedávno slovenskí hydinári opätovne upozornili na skutočnosť, že do našej krajiny sa stále dováža nekvalitné poľské mäso a nepomáhajú ani prísne opatrenia. Má ísť podľa nich o hydinu, ktorá mala skončiť v kafilériách.
Únia Hydinárov Slovenska však škandály spojené s poľskými potravinami rieši dlhé roky. A nie sú spojené len s mäsom, ale napríklad aj s vajciami. Najväčší dovoz vajec na naše územie je pritom práve z Poľska.
"V prípade vajec boli v posledných 10 rokoch zaznamenané viaceré škandály: poľské vajcia s obsahom salmonely, plesní, karcinogénnych látok a v posledných rokoch s vysokým obsahom zakázaných dioxínov a fipronilu," reagoval riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
Ako ale upozornili hydinári, za posledné mesiace neboli zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorá vykonáva kontrolu potravín, zverejnené žiadne stiahnutia dovážaných vajec z trhu. Molnár ale vyzdvihol dôležitý fakt, ktorý často súvisí s nízkou cenou za dovoz poľských vajec na náš trh. "Sú predávané tesne pred koncom doby spotreby, ktorá je u vajec 28 dní od dátumu znesenia," vysvetlil.
A čo slovenské vajíčka?
Chovy nosníc na Slovensku sú podľa Molnára pod neustálou kontrolou veterinárnych lekárov. "V posledných rokoch neboli zaznamenané žiadne škandály so slovenskými vajíčkami. Preto je dôležité, aby si spotrebiteľ kontroloval krajinu pôvodu vajec a nakupoval iba slovenské vajcia, ktoré sú bez škandálov, pod neustálou kontrolou, čerstvé, zdravé, kvalitné a najmä bezpečné," zdôvodnil.
Ako však zistíte, že ide o slovenské vajcia? Je to jednoduché, spotrebiteľa o pôvode informuje pečiatka na škrupine, ktorá musí obsahovať označenie SK.
Čo sa týka vajec, sme sebestační
Molnár vyzdvihol, že sebestačnosť v produkcii konzumných vajec sa u nás dlhodobo pohybuje v rozmedzí 90 až 100 percent, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých živočíšnych komodít. "V roku 2019 sa sebestačnosť v produkcii vajec dostala na úroveň 97,5 %. V roku 2019 sme podľa ŠÚ SR vyprodukovali 1,192 miliardy ks konzumných vajec, čo predstavuje nárast o 6,9 % oproti roku 2018 - o 76,4 miliónov kusov," upriamil pozornosť na čísla.
Podľa prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý sa uskutočnil v termíne od 11. do 17. novembra 2019, na pultoch reťazcov na Slovensku nájdete 67 percent slovenských vajec. Medziročne prišlo k poklesu podielu slovenských vajec o 7 percent.
Prieskum tiež potvrdil, že zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku na pultoch obchodov na našom území je na úrovni 40 percent, pričom na tejto úrovni stagnuje zastúpenie slovenských potravín už od roku 2013.
Tlak spotrebiteľov
Šéf hydinárov tiež povedal, že v poslednom období zaznamenávajú veľký tlak zahraničných obchodných reťazcov na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov.
"Niektoré zahraničné obchodné reťazce už v priebehu minulých 2 rokov deklarovali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. V ponuke budú mať iba vajcia podstielkové, z voľných výbehov a z biochovov. Ako dôvod uviedli tlak spotrebiteľov na nákup tohto typu vajec," vysvetlil Molnár s tým, že Únia hydinárov Slovenska aj slovenskí producenti vajec považujú tento tlak reťazcov za neopodstatnený z pohľadu podmienok v chove nosníc na Slovensku.
Podľa Molnárovho vyjadrenia to nemá ani žiadne kvalitatívne opodstatnenie. „Dôvodom je fakt, že kvalita a zloženie vajec vôbec nezávisí od spôsobu chovu nosníc,“ vyjadril sa. Podľa jeho slov kvalitu a zloženie vajec ovplyvňuje iba krmivo, ktoré nosnica konzumuje a jeho zloženie. Molnár tiež tvrdí, že ukazovatele, ktoré vypovedajú o kvalite života nosníc, sú v klietkovom ako aj podstielkovom spôsobe chovu porovnateľné.
"Tento tlak obchodných reťazcov môžeme považovať za tlak na likvidáciu slovenských chovov nosníc, zníženie sebestačnosti SR v produkcii vajec a zvýšenie cien vajec na pulte pre spotrebiteľov," povedal za hydinárov. Dlhodobé prieskumy navyše podľa Molnára preukazujú, že drvivá väčšina spotrebiteľov je pri nákupe vajec citlivá iba na dve informácie - akciovú cenu a krajinu pôvodu vajec.
