BRATISLAVA - Šírenie nového koronavírusu môže spôsobiť zamestnávateľom viaceré problémy. Nie je vylúčené, že v takejto situácii budú musieť zostať zamestnanci doma. Firmy majú niekoľko možností, ako s vírusom bojovať, zamestnanci však majú tiež svoje práva.
V osobitnom prípade, ako je zabránenie šírenia nového koronavírusu, nemusí zamestnávateľ rizikovým zamestnancom umožniť výkon práce na pracovisku s cieľom prevencie. "V tomto prípade patrí podľa Zákonníka práce zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ide teda o prípad, ak zamestnanec mal naplánované zmeny a zamestnávateľ mu oznámi, že mu prácu nepridelí," vysvetľuje na svojom webe ministerstvo práce. Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije. Rovnako môže nastať aj prípad, že koronavírus spôsobí firme pokles zákaziek až tak, že nebudú mať dostatok práce pre svojich ľudí. Tiež by išlo o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa a tiež by zamestnancovi patrila náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr. Možnosťou je aj čerpanie náhradného voľna, ak ho má zamestnanec nevyužité. Do úvahy tak pripadá aj určenie jeho čerpania. V prípade zmeny pracovných zmien je rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Do úvahy teda pripadá aj zmena v rozvrhovaní práce. "Aj v tomto prípade sú však zmeny v rozvrhu práce podmienené rôznymi skutočnosťami ako obsah pracovnej zmluvy, ustanovenia o rovnomernom a nerovnomernom rozvrhovaní pracovného času, o dobe odpočinku," uvádza rezort práce.
Zamestnávateľ môže určiť aj čerpanie dovolenky zamestnancovi len za podmienok ustanovených Zákonníkom práce. "Potrebné je prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Podľa Zákonníka práce čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca," približuje rezort práce. V prípade prevencie šírenia nového koronavírusu však ide nepochybne o výnimočnú situáciu.
Ľudia môžu pracovať aj dočasne z domu
V prípade niektorých profesií však ľudia môžu pracovať aj dočasne z domu. "V prípade, ak pracovná zmluva takéto miesto výkonu práce neobsahuje, mala by sa dojednať jej zmena. Ak je zamestnanec už v izolácii doma s cieľom, aby sa predišlo šíreniu nového koronavírusu, prípadne, ak nie je zmenu zmluvných podmienok možné vykonať písomne, je dôležité túto skutočnosť zachytiť iným preukázateľným spôsobom, napríklad e-mailom," vysvetľuje rezort práce. Práca z domu sa nemusí použiť len u zamestnancov, kde je určité riziko, že už mohli byť nakazení, alebo ktorí sú už v izolácii, ale aj s cieľom zníženia počtu zamestnancov v práci. Teda ide o prípady zvýšenia ochrany zamestnancov, ktorí dochádzajú z väčších vzdialeností a používajú hromadné dopravné prostriedky, alebo ide o ochranu zamestnancov, ktorí sa starajú o staršie osoby alebo deti, ak sú zatvorené školy a škôlky.
Zamestnávateľ môže ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v prípade karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole, škôlke alebo v jasliach. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy.
V prípade uzatvorenia školy, škôlky v dôsledku koronavírusu musia tiež rodičia ostať doma s dieťaťom. V takomto prípade majú nárok na ošetrovné, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o štátne alebo súkromné zariadenie. Musia však splniť zákonné podmienky nároku na ošetrovné, teda byť nemocensky poistený. Poskytuje sa najviac 10 dní. Ak bude človek uznaný za dočasne práceneschopného, má možnosť uplatniť si nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
