Vladimír Mečiar
RUŽOMBEROK - Šéf najmenšej vládnej strany ĽS-HZDS a bývalý viacnásobný premiér Vladimír Mečiar si dnes posilnil pozíciu vo svojej strane. Mimoriadny snem totiž schválil viac právomocí pre vedúcich predstaviteľov strany pri odvolávaní regionálnych funkcionárov.
Voleným členom vrátane predsedu Mečiara sa okrem toho vďaka novým stanovám predĺžil súčasný dvojročný mandát na štyri roky. Ďalšie voľby šéfa strany sa tak uskutočnia až v roku 2011.
Strana prijala nové stanovy krátko po vyvrcholení zatiaľ najväčšieho sporu súčasnej trojkoalície Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS, ktorý vypukol pre sporné prevody lukratívnych štátnych pozemkov v prospech firmy údajne blízkej ĽS-HZDS. Premiér Robert Fico pre spor presadil odvolanie ministra pôdohospodárstva za ĽS-HZDS Miroslava Jureňu, Mečiarova strana napriek tomu v piatok ohlásila, že z koalície neodíde.
ĽS-HZDS zmenila stanovy po tom, čo tento rok v júni neúspešne kandidoval na predsednícky post proti Mečiarovi trnavský župan Tibor Mikuš. Voči Mečiarovi kriticky vystupoval aj podpredseda parlamentu za ĽS-HZDS Viliam Veteška. Proti Mečiarovi mal pôvodne kandidovať práve Veteška, v deň snemu ho však pre zdravotné problémy previezli do nemocnice.
Nové stanovy podľa ústrednej tajomníčky ĽS-HZDS Zdenky Kramplovej ďalej umožnia sankcie voči členom, ktorí budú poškodzovať záujmy strany. "Na základe toho, aby bolo možné vyvodiť aj určité dôsledky, pokiaľ ide o funkcionárov, ale aj členov strany," povedala novinárom Kramplová.
"Hlavne sme nemali možnosť navolených funkcionárov, ktorí nepracovali, nezapájali sa vôbec do činnosti strany, ich za celé funkčné obdobie prakticky odvolať," odôvodnil zmeny podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni. Zároveň však tvrdil, že v strane ostane zachovaný demokratický princíp. "Všetky voľby orgánov budú prebiehať od najnižších štruktúr po najvyššie," povedal.
Viacerí pozorovatelia však už v minulosti označovali HZDS ako stranu jedného muža - Vladimíra Mečiara, ktorého vládnutie si najmä v rokoch 1994 až 1998 vyslúžilo nielen ostrú kritiku opozície, ale aj zahraničia. V súčasnosti strana zápasí s poklesom popularity v prieskumoch verejnej mienky, objavili sa dokonca úvahy, že strana by v budúcich voľbách nemusela prekročiť potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu.
Delegáti snemu dnes tiež schválili, že k doterajším dvom podpredsedom strany Urbánimu a Jureňovi pribudne ďalší podpredseda. O obsadení tretieho postu podpredsedu by malo rozhodnúť vedenie strany koncom januára na návrh Mečiara.
Strana prijala nové stanovy krátko po vyvrcholení zatiaľ najväčšieho sporu súčasnej trojkoalície Smeru-SD, SNS a ĽS-HZDS, ktorý vypukol pre sporné prevody lukratívnych štátnych pozemkov v prospech firmy údajne blízkej ĽS-HZDS. Premiér Robert Fico pre spor presadil odvolanie ministra pôdohospodárstva za ĽS-HZDS Miroslava Jureňu, Mečiarova strana napriek tomu v piatok ohlásila, že z koalície neodíde.
ĽS-HZDS zmenila stanovy po tom, čo tento rok v júni neúspešne kandidoval na predsednícky post proti Mečiarovi trnavský župan Tibor Mikuš. Voči Mečiarovi kriticky vystupoval aj podpredseda parlamentu za ĽS-HZDS Viliam Veteška. Proti Mečiarovi mal pôvodne kandidovať práve Veteška, v deň snemu ho však pre zdravotné problémy previezli do nemocnice.
Nové stanovy podľa ústrednej tajomníčky ĽS-HZDS Zdenky Kramplovej ďalej umožnia sankcie voči členom, ktorí budú poškodzovať záujmy strany. "Na základe toho, aby bolo možné vyvodiť aj určité dôsledky, pokiaľ ide o funkcionárov, ale aj členov strany," povedala novinárom Kramplová.
"Hlavne sme nemali možnosť navolených funkcionárov, ktorí nepracovali, nezapájali sa vôbec do činnosti strany, ich za celé funkčné obdobie prakticky odvolať," odôvodnil zmeny podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni. Zároveň však tvrdil, že v strane ostane zachovaný demokratický princíp. "Všetky voľby orgánov budú prebiehať od najnižších štruktúr po najvyššie," povedal.
Viacerí pozorovatelia však už v minulosti označovali HZDS ako stranu jedného muža - Vladimíra Mečiara, ktorého vládnutie si najmä v rokoch 1994 až 1998 vyslúžilo nielen ostrú kritiku opozície, ale aj zahraničia. V súčasnosti strana zápasí s poklesom popularity v prieskumoch verejnej mienky, objavili sa dokonca úvahy, že strana by v budúcich voľbách nemusela prekročiť potrebnú päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu.
Delegáti snemu dnes tiež schválili, že k doterajším dvom podpredsedom strany Urbánimu a Jureňovi pribudne ďalší podpredseda. O obsadení tretieho postu podpredsedu by malo rozhodnúť vedenie strany koncom januára na návrh Mečiara.
