WASHINGTON Kongres USA bude hlasovať tento týždeň o návrhu zákona posmrtne oceniť Zlatou medailou Kongresu, najvyšším civilným vyznamenaním v USA, rabína Michaela Dov Weissmandl, ktorý zachraňoval slovenských Židov počas holokaustu.
Michael Dov Weissmandl
(Zdroj: Yad Vashem)
Michael Weissmandl sa narodil v maďarskom Debrecíne v roku 1903. V roku 1931 sa presťahoval do Nitry, kde sa oženil s dcérou miestneho rabína. Weissmandl bol vzdelanec a odborník na staré písomnosti. V 30tych rokoch cestoval po Európe, stretával sa so vzdelancami a navštevoval knižnice. Navštívil aj Palestínu. Bol ortodoxným rabínom a neskôr sa stal vodcom bratislavskej Pracovnej skupiny, podzemnej organizácie, ktorá sa pokúšala zachraňovať slovenských aj európskych Židov počas 2. svetovej vojny.
Pracovná skupina podplácala nacistických a slovenských úradníkov, aby oddialila deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Weissmandl používal svoje kontakty vo Veľkej Británii pre získanie víz. Už v roku 1938 pomohol rakúskym Židom z Burgenlandu emigrovať potom, čo ich jednotky SS vyhostili z Rakúska a nechali ich na brehu Dunaja. Česko-Slovensko ich odmietlo prijať. Týmto 60 rabínom získal britské víza a pomohol im do bezpečia. Stal sa tak jedným z prvých, kto aktívne chránil európskych Židov. Pracovná skupina bola taktiež prvá organizácia zapisujúca výpovede utečencov z Osvienčimu, známych ako Osvienčimský protokol.
Pracovná skupina na čele s Weissmandlom v lete 1942 naplánovala podplatiť príslušníka SS Dietera Wislicenyho, pracovníka referátu pre židovské záležitosti na Slovensku. Transporty slovenských Židov naozaj načas ustali, ale nie je doteraz jasné, či naozaj kvôli Wislicenymu. Weissmandl a jeho kolegovia tomu však verili. Neskôr sa pokúsil zachrániť podobným spôsobom aj európskych Židov. Apeloval na židovských predstaviteľov, aby poskytli financie, ale bez väčšieho úspechu. Taktiež sa pokúsil presvedčiť Spojencov, aby bombardovali prístupové cesty do Osvienčimu, aj samotný tábor.
Spolu s rodinou bol Weissmandl zaradený do transportu do Osvienčimu v roku 1944. Pomocou drôtu ukrytom v pecni chleba sa mu podarilo otvoriť zámok a vyskočiť z dobytčieho vagóna. Jeho žene a piatim deťom sa ujsť nepodarilo a počas holokaustu zahynuli.
Skrýval sa v Bratislave a neskôr sa mu podarilo utiecť do Švajčiarska. Po vojne odišiel do USA a znovu sa oženil, z druhého manželstva mal 5 detí. Po vojne sa pokúsil ješivu (náboženská škola) z Nitry presunúť do Palestíny. S tým však neuspel a presunul nitriansku ješivu do Mount Kisko v štáte New York. Stala sa prvou ješivou v USA. Do smrti trpel depresiami a problémom so srdcom, že svoju rodinu nezachránil. Zomrel vo veku 54 rokov v roku 1957.
„V časoch, keď išlo o všetko, rabín Weissmandl riskoval a zachraňoval životy,“ vyhlásila členka Snemovne reprezentantov Nydia Velazquez, ktorá zákon navrhla.
„Zlatá medaila Kongresu je najvyššie civilné vyznamenanie v USA. Návrh zákona vyznamenať rabína Weissmandla je vrcholné vyjadrenie rešpektu pre jeho skutky. Príspevok rabína Weissmandla pre židovskú komunitu v New Yorku bol významný a priniesol neochvejný odkaz sily a životaschopnosti. Nesmieme zabudnúť jeho ohromný risk a odvahu premietnutý do života zasvätenému boju s intoleranciou a extrémizmom.“ O návrhu Kongresu USA informuje JNS.
Centrum Simona Wiesenthala, oceňuje tento krok Kongresu, vyznamenať rabína Weissmandla, ktorý sa pokúsil zachrániť toľko ľudí pred holokaustom. Odvážne vedenie Rabína Weissmandla počas šoa, jeho snahy chrániť a prebudiť svedomie ostatných Židov, si zasluhuje takéto ocenenie. Mesto New York taktiež ocenilo statočnú prácu rabína Weissmandla a v roku 2015 v štvrti Borough Park po ňom pomenovalo ulicu.
