MADRID - V Španielsku bolo za vlády Francisca Franca 296 koncentračných táborov, teda asi o sto viac, než sa doteraz uvádzalo. Tvrdí to investigatívny novinár Carlos Hernández vo svojej knihe Los campos de concentración de Franco (Francove koncentračné tábory), ktorá vychádza v Španielsku tento týždeň. Celkom tábormi prešlo 700-tisíc až milión ľudí, ktorí trpeli hladom, boli mučení a tisíce z nich tam zomreli.
Chránila jeho odkaz: Zomrela Maria del Carmen (†91), jediný potomok diktátora Franca
Koncentračné tábory vznikali napríklad aj na štadiónoch, v býčích arénach či kláštoroch už od roku 1936, kedy v krajine vypukla občianska vojna po puči dôstojníkov. Jedným z pučistov bol aj generál Francisco Franco, ktorý sa stal neskôr hlavou krajiny, ktorou bol až do svojej smrti v roku 1975. V občianskej vojne, od ktorej konca uplynie 1. apríla 80 rokov, zomrelo pol milióna ľudí.
Valná väčšina táborov, do ktorých Francov režim zatváral svojich politických odporcov, zanikla koncom 40. rokov minulého storočia. Ako posledný bol ale uzavretý až v roku 1966 tábor na Kanárskom ostrove Fuerteventura, v ktorom boli väznení a "prevychovávaní" homosexuáli.
Podľa Hernándeza sa nedá presne zistiť, koľko ľudí v táboroch zomrelo. Skoršia štúdia Javiera Rodriga, ktorý zdokumentoval 188 koncentračných táborov vo frankistickom Španielsku, uvádza asi 10-tisíc obetí. Niektoré obete boli zastrelené, najmä v prvých mesiacoch vojny, iné zomreli kvôli ťažkým životným podmienkam. Väzni dostávali veľmi málo jedla, niektorí zomreli na rôzne choroby kvôli zlým hygienickým a zdravotným podmienkam.
Okrem práce napríklad na výstavbe ciest boli zadržiavaní podrobovaní aj "prevýchove" v rámci frankistickej ideológie. Každý deň museli minimálne trikrát spievať frankistickú hymnu Cara al sol a zdraviť fašistickým pozdravom. Mávali tiež prednášky okrem iného na tému Koniec judaizmu, slobodomurárstva a marxizmu.
"Aj keď bol Franco za vojny spojenec fašistického Talianska a nacistického Nemecka, chcel ukázať Európe svoj lepší imidž," vysvetlil Hernández, prečo mnoho táborov uzavrel Franco už niekoľko mesiacov po skončení občianskej vojny. Oficiálne bol posledný tábor v Španielsku uzavretý koncom 40. rokov, aj potom ale existovali podľa Hernándeza podobné tábory pre odporcov režimu.
Počas trojročného pátrania v archívoch vypočul novinár Hernández tiež desiatku svedkov, ktorí boli v jednom z troch stoviek táborov väznení. Nikto z nich sa ale nedožil vydania knihy, posledný svedok Luis Ortiz zomrel minulý týždeň, uviedol v pondelok server eldiario.es.
Diabolská noc: Pred 75 rokmi zabili nacisti v Osvienčime najviac československých občanov
Po smrti Franca boli zločiny jeho diktatúry niekoľko dekád tabu, niektorí historici to nazývajú "totálnou stratou pamäti". Mnohí sa o tom čase neodvažovali hovoriť verejne, iní sa hanbili, ďalší zase nechceli otvárať staré rany. Až v roku 2007 prijal španielsky parlament takzvaný zákon o historickej pamäti, ktorý Francov režim odsúdil a okrem iného nariadil odstránenie frankistických symbolov z verejných miest.
Franco má stále množstvo priaznivcov, ktorí ho jazdia uctievať do pamätníka v Údolí padlých neďaleko Madridu. Tam je Franco pochovaný v miestnej bazilike blízko asi 34-tisíc obetí z oboch táborov občianskej vojny. Socialistická vláda schválila vlani dekrét, ktorý v septembri podporil aj parlament a ktorého cieľom je exhumovať Francove ostatky a pochovať ich inde. Termín je však zatiaľ v nedohľadne vzhľadom na sťažnosti rodiny a vzhľadom na to, že v apríli sa konajú parlamentné voľby. Pravicové strany sú proti exhumácii.
