BRUSEL - Pokutu milión eur a penále vo výške 5000 eur za každý deň omeškania musí zaplatiť Slovenská republika. Dôvodom je nedodržanie legislatívy EÚ o skládkach odpadov, uviedol v stredu vo svojom rozsudku Súdny dvor EÚ so sídlom v Luxemburgu. Pokuta a penále súvisia so skládkou odpadov Žilina–Považský Chlmec.
Súdny dvor po prvý raz konštatoval, že SR si nesplnila povinnosti, v rozsudku z roku 2013. Následne vo verdikte z 25. apríla 2013 súd rozhodol, že Slovensko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice o skládkach odpadov, tým, že povolilo prevádzkovanie skládky odpadov Žilina–Považský Chlmec bez plánu úpravy skládky a bez toho, aby bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy.
Keďže Európska komisia (EK) sa domnievala, že Slovensko ešte stále neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2013, v roku 2016 sa rozhodla podať na Súdny dvor EÚ druhú žalobu voči SR. Žaloba sa týkala nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z legislatívy EÚ. Eurokomisia v rámci žaloby navrhla aj uloženie peňažných sankcií.
Súdny dvor vo svojom stredajšom rozsudku konštatuje, že Slovensko nedodržalo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice, a neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2013. K dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej EK, teda k 21. januáru 2014, nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie o pokračovaní prevádzkovania predmetnej skládky alebo o jej uzatvorení. V priebehu piatich rokov nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie o uzatvorení predmetnej skládky a nebolo ani vykonané jej definitívne uzatvorenie v súlade so smernicou. Súdny dvor preto upozornil, že uloženie penále Slovensku je primeraným finančným prostriedkom na zabezpečenie úplného vykonania rozsudku z roku 2013.
Súd skonštatoval, že nesplnenie povinností, ktoré Slovensku vyplývajú zo smernice, môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí. Na druhej strane sa Súdny dvor EÚ domnieva, že treba zohľadniť úsilie, ktoré Slovensko postupne vynaložilo na zabezpečenie vykonania rozsudku z roku 2013, ako aj to, že spolupracovalo s eurokomisiou počas konania pred podaním žaloby a že od 7. januára 2014 bola ukončená prevádzka predmetnej skládky.
Za týchto podmienok Súdny dvor EÚ považuje za potrebné uložiť Slovensku povinnosť zaplatiť do rozpočtu Únie penále vo výške 5000 eur za každý deň omeškania pri vykonaní opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s rozsudkom z roku 2013, a to od dnešného dňa (streda 4. júla) až do dňa úplného vykonania tohto rozsudku. Okrem toho Súdny dvor považuje za potrebné uložiť Slovensku povinnosť zaplatiť do rozpočtu Únie paušálnu pokutu vo výške jeden milión eur, aby sa účinne predchádzalo budúcemu opakovaniu podobných porušení práva Únie.
SIŽP už začala konanie o zatvorení skládky, pre ktorú SR dostalo pokutu
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) už začala konanie o vydaní rozhodnutia, ktorým definitívne uzatvorí a rekultivuje poslednú časť skládky odpadov v Považskom Chlmci. Umožňuje jej to nová legislatíva, ktorá platí od júla. Súdny dvor EÚ v stredu rozhodol, že Slovensko zaplatí jednorazovú pokutu jeden milión eur a od stredy bude platiť denne 5000 eur, až dokým rozhodnutie nevydá. Informoval o tom hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
"Ministerstvo životného prostredia rozhodnutie súdu v desať rokov starom prípade rešpektuje. Aspoň určitou satisfakciou je, že pri výške pokuty v prípade súd zohľadnil kroky, ktoré ministerstvo spravilo od roku 2016," povedal Ferenčák. Pokuta bude podľa neho zaplatená zo štátneho rozpočtu, nešpecifikoval však, z ktorej kapitoly.
Súdny dvor EÚ rozhodol, že skládka porušuje európske právo, podľa ktorého sa v EÚ malo vykonávať len bezpečné a kontrolované skládkovanie už v roku 2013. Keďže nedošlo k naplneniu rozsudku a uzavretiu a zrekultivovaniu skládky ako celku, Európska komisia sa v roku 2016 rozhodla zažalovať Slovensko po druhý raz.
"Rozhodnutie o uzatvorení a zrekultivovaní skládky v Považskom Chlmci malo byť podľa európskej smernice o skládkach odpadov vydané v roku 2009. Jej činnosť však vtedajšie úrady predlžovali tým, že povolili vytvoriť novú časť skládky. Nová časť síce technicky vyhovovala, ale bola súčasťou nevyhovujúcej skládky ako celku," priblížil prípad Ferenčák.
V roku 2016 SIŽP vydala integrované povolenie na definitívne uzatvorenie a rekultiváciu skládky s právoplatnosťou od 24. novembra 2016. Toto rozhodnutie sa však týkalo len dvoch častí skládky. Na tretiu časť skládky sa rozhodnutie nevzťahovalo z dôvodu nevyriešených vlastníckych práv k pozemkom pod skládkou.
"Envirorezort obratom začal pripravovať novelu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. Tá reaguje práve na situácie, keď niektorí prevádzkovatelia skládok síce odpad ďalej nenavážajú, no neplnia si povinnosť skládku uzatvoriť a rekultivovať ju na vlastné náklady. Pričom ako dôvod uvádzajú, že nemajú vyrovnané vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou," skonštatoval Ferenčák. Novela platí od júla a zavádza mechanizmus, ako skládku uzavrieť a rekultivovať aj napriek tejto prekážke.
Súdny dvor EÚ podľa svojich slov pri rozhodovaní zohľadnil úsilie, ktoré Slovensko postupne vynaložilo na zabezpečenie vykonania rozsudku z roku 2013, ako aj to, že spolupracovalo s eurokomisiou počas konania pred podaním žaloby a že od 7. januára 2014 bola ukončená prevádzka predmetnej skládky.
