Milan Čič: Ústava Slovenskej republiky sa osvedčila v histórii pravdy.
BRATISLAVA - Slovenská ústava sa počas pätnástich rokov od jej prijatia podľa väčšiny právnikov osvedčila, dala by sa však vylepšiť ďalšími úpravami.
Tie by sa mohli týkať vzťahu vnútroštátneho a európskeho práva, referenda či rozsahu imunity poslancov. Zhodlo sa na tom viacero ústavných právnikov a poslancov, ktorých ČTK oslovila.
Ústavu schválil slovenský parlament po emotívnej diskusii 1. septembra 1992, necelý týždeň po tom, čo po rokovaniach v Brne vtedajší republikoví premiéri Václav Klaus a Vladimír Mečiar oznámili dátum a harmonogram rozdelenia spoločného štátu. Ústava sa viackrát zmenila. Najväčšou novelou prešla v roku 2001. Vtedy sa do nej zakotvil vznik samosprávnych krajov, upravili sa právomoci samospráv, Najvyššieho kontrolného úradu a okrem iného ustanovil úrad ombudsmana.
"Problémy, ktoré sa spájali s jej aplikáciou, vyplývali skôr z nedostatku skutočného rešpektu voči textu ústavy než v texte samotnom," povedal ČTK o ústave expert na ústavné právo Radoslav Procházka. Hlavne v 90. rokoch počas vlády Vladimíra Mečiara sa totiž množili podnety a obvinenia z porušovania ústavy. "Najmä po novele z roku 2001 sa ústavná situácia stabilizovala a ústava začala v oveľa lepšej miere plniť všetky svoje základné funkcie," dodal bývalý sudca Ústavného súdu Peter Kresák.
Obaja sa zhodli, že text ústavy by sa dal ešte upraviť. Podľa Procházku by bolo potrebné zasiahnuť do vzťahu vnútroštátneho a európskeho práva a doriešiť imunitu poslancov, Kresák by sa zas prihovoril za zmenu ustanovenia o referende.
Vzťah európskeho a vnútroštátneho práva vyžaduje zmeny aj podľa poslanca opozičnej Strany maďarskej koalície Gábora Gála, ktorý by bol aj za úpravu v postavení prokuratúry. "Pre nás národnostnú menšinu by bolo dobré, keby ústava hneď v prvej vete nezadefinovala celú Slovenskú republiku ako národný štát," dodal.
Ústava obstála i podľa jedného z jej autorov Milana Čiča, ktorý v rokoch 1993 až 2000 stál na čele Ústavného súdu a dnes vedie kanceláriu prezidenta Ivana Gašparoviča. "Ústava Slovenskej republiky sa osvedčila v histórii pravdy," povedal Čič, podľa ktorého sa o nej pochvalne vyjadrili aj experti Rady Európy.
Ani Čič by sa však nebránil zmenám niektorých článkov. Slovensko by podľa neho bolo dobré v ústave zmieniť ako jednotný štát. Podobne ako Kresák by tiež privítal zmeny ustanovení o referende. Upraviť by sa podľa neho mohlo postavenie Ústavného súdu, kompetencie prezidenta, ale aj vzťah slovenských poslancov v Európskom parlamente ku štátu. "Vzťah týchto poslancov je k Slovenskej republike toho času veľmi iluzórny. De facto nezodpovedajú ani Národnej rade, ani vláde, ani žiadnym orgánom za svoju činnosť," poznamenal Čič.
Za zmeny v ústave sa vlani vyslovil prezident Ivan Gašparovič. Vo svojej knihe Myslím národne, cítim sociálne napísal, že volebný systém by sa mal upraviť tak, aby právo navrhovať kandidátov na poslancov mali okrem politických strán aj odbory, nadácie a občianske združenia. Podľa Gašparoviča by sa tiež mal "podstatne" znížiť počet poslancov parlamentu.
Podľa poslankyne ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej by zas základný zákon nebolo potrebné meniť. Výnimkou je podľa nej zavedenie druhej komory parlamentu, ktorú jej strana presadzuje. "Pokiaľ sa spoločnosť nedohodne, že parlament bude dvojkomorový, žiadne podstatnejšie zmeny v ústave netreba urobiť," povedala.
Ústavu schválil slovenský parlament po emotívnej diskusii 1. septembra 1992, necelý týždeň po tom, čo po rokovaniach v Brne vtedajší republikoví premiéri Václav Klaus a Vladimír Mečiar oznámili dátum a harmonogram rozdelenia spoločného štátu. Ústava sa viackrát zmenila. Najväčšou novelou prešla v roku 2001. Vtedy sa do nej zakotvil vznik samosprávnych krajov, upravili sa právomoci samospráv, Najvyššieho kontrolného úradu a okrem iného ustanovil úrad ombudsmana.
"Problémy, ktoré sa spájali s jej aplikáciou, vyplývali skôr z nedostatku skutočného rešpektu voči textu ústavy než v texte samotnom," povedal ČTK o ústave expert na ústavné právo Radoslav Procházka. Hlavne v 90. rokoch počas vlády Vladimíra Mečiara sa totiž množili podnety a obvinenia z porušovania ústavy. "Najmä po novele z roku 2001 sa ústavná situácia stabilizovala a ústava začala v oveľa lepšej miere plniť všetky svoje základné funkcie," dodal bývalý sudca Ústavného súdu Peter Kresák.
Obaja sa zhodli, že text ústavy by sa dal ešte upraviť. Podľa Procházku by bolo potrebné zasiahnuť do vzťahu vnútroštátneho a európskeho práva a doriešiť imunitu poslancov, Kresák by sa zas prihovoril za zmenu ustanovenia o referende.
Vzťah európskeho a vnútroštátneho práva vyžaduje zmeny aj podľa poslanca opozičnej Strany maďarskej koalície Gábora Gála, ktorý by bol aj za úpravu v postavení prokuratúry. "Pre nás národnostnú menšinu by bolo dobré, keby ústava hneď v prvej vete nezadefinovala celú Slovenskú republiku ako národný štát," dodal.
Ústava obstála i podľa jedného z jej autorov Milana Čiča, ktorý v rokoch 1993 až 2000 stál na čele Ústavného súdu a dnes vedie kanceláriu prezidenta Ivana Gašparoviča. "Ústava Slovenskej republiky sa osvedčila v histórii pravdy," povedal Čič, podľa ktorého sa o nej pochvalne vyjadrili aj experti Rady Európy.
Ani Čič by sa však nebránil zmenám niektorých článkov. Slovensko by podľa neho bolo dobré v ústave zmieniť ako jednotný štát. Podobne ako Kresák by tiež privítal zmeny ustanovení o referende. Upraviť by sa podľa neho mohlo postavenie Ústavného súdu, kompetencie prezidenta, ale aj vzťah slovenských poslancov v Európskom parlamente ku štátu. "Vzťah týchto poslancov je k Slovenskej republike toho času veľmi iluzórny. De facto nezodpovedajú ani Národnej rade, ani vláde, ani žiadnym orgánom za svoju činnosť," poznamenal Čič.
Za zmeny v ústave sa vlani vyslovil prezident Ivan Gašparovič. Vo svojej knihe Myslím národne, cítim sociálne napísal, že volebný systém by sa mal upraviť tak, aby právo navrhovať kandidátov na poslancov mali okrem politických strán aj odbory, nadácie a občianske združenia. Podľa Gašparoviča by sa tiež mal "podstatne" znížiť počet poslancov parlamentu.
Podľa poslankyne ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej by zas základný zákon nebolo potrebné meniť. Výnimkou je podľa nej zavedenie druhej komory parlamentu, ktorú jej strana presadzuje. "Pokiaľ sa spoločnosť nedohodne, že parlament bude dvojkomorový, žiadne podstatnejšie zmeny v ústave netreba urobiť," povedala.
