Riaditeľ STV Radim Hreha má pripraviť koncepciu skvalitnenia spravodajstva
BRATISLAVA - Rada Slovenskej televízie dnes uznala viaceré chyby v spravodajstve televízie a vyzvala vedenie STV, aby ho skvalitnilo. Kvôli problémom v redakcii totiž dalo výpoveď deväť redaktorov. Niekoľko z nich na dnešnom mimoriadnom rokovaní Rady STV tvrdilo, že spravodajstvo verejnoprávnej televízie jeho vedenie cenzuruje v prospech vlády. Vedenie televízie zásahy do spravodajstva odmietlo.
Rada sa po vypočutí redaktorov i vedúcich pracovníkov zhodla, že spravodajstvo má nedostatky v oblasti kvality, profesionality a všestrannosti informácií. To je podľa nej dôsledkom dlhodobého oslabovania, nestability a častých personálnych zmien.
Riaditeľ má preto rade predložiť koncepciu skvalitnenia spravodajstva, ale aj zaviesť monitoring jeho vyváženosti. Podnety redaktorov bude preverovať pracovná skupina rady, k údajnej cenzúre sa však nevyjadrila.
"U mňa mali dramaturgovia maximálnu mieru zodpovednosti a rozhodovania, dnes sa však rozhoduje mimo televízie," povedal dnes odchádzajúci šéf publicistiky Boris Koreň, podľa ktorého dalo výpoveď až 11 ľudí. On aj ďalší redaktori však uznali, že nevedia dokázať, kto usmernenia vydáva.
"Tu nemá nikto dôkaz, dôkazom je to, že odchádzajú ľudia," dodal bývalý dramaturg Správ a komentárov Michal Petruška. Podľa neho sa príspevky v televízii robia tak, aby s nimi boli spokojní hovorcovia ministerstiev a nie redaktori či diváci. Podobne o konkrétnych zásahoch hovorili aj bývalí redaktori Jaroslav Barborák, Martina Ruttkayová, Nora Gubková a iní.
Riaditeľ STV Radim Hreha i šéfredaktor Ján Šmihula informácie o politickom zasahovaní do spravodajstva odmietli. "Nikde inde sa o témach nerozhoduje," tvrdil Šmihula. Zastal sa ho aj Hreha, podľa ktorého nie je problém nahradiť odchádzajúcich redaktorov.
Hreha však priznal, že verejnoprávne médiá sa politici snažia ovplyvňovať stále. "Od prvého dňa tejto televízie platí, koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš," povedal riaditeľ STV.
Podľa predsedu rady Bohumíra Bobockého sa generačný a odborný problém v redakcii niekto snaží spolitizovať. Ďalší člen rady Ivan Králik tvrdil, že politické tlaky sú všade, otázne je, či im šéfredaktor podlieha.
Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, ktorá má byť v pracovnej skupine rady, po rokovaní povedala, že asi dva z uvedených prípadov boli na hrane cenzúry. Za odchodom redaktorov však vidí aj zlú komunikáciu v redakcii a nižšiu profesionalitu.
Na zasadnutí boli aj poslanci parlamentu. Zatiaľ čo zástupcovia koalície snahu ovplyvňovať STV odmietali, opoziční poslanci v odchode tretiny redakcie spravodajstva vidia náznaky cenzúry. Už v januári totiž podpredseda vládnej ĽS-HZDS Milan Urbáni naznačil, že sa vládne strany dohodli na rozdelení vplyvu vo verejnoprávnej televízii.
Problémy s cenzúrou, či zásahmi politikov do spravodajstva neboli v STV zriedkavé ani v minulosti. V roku 2002 pred parlamentnými voľbami 30 redaktorov podpísalo petíciu proti politickým tlakom v televízii, ktorú vtedy viedol Milan Materák. Viacerí redaktori preto odišli z STV, pre údajnú cenzúru odchádzali aj v čase, keď bol riaditeľom Richard Rybníček.
Riaditeľ má preto rade predložiť koncepciu skvalitnenia spravodajstva, ale aj zaviesť monitoring jeho vyváženosti. Podnety redaktorov bude preverovať pracovná skupina rady, k údajnej cenzúre sa však nevyjadrila.
"U mňa mali dramaturgovia maximálnu mieru zodpovednosti a rozhodovania, dnes sa však rozhoduje mimo televízie," povedal dnes odchádzajúci šéf publicistiky Boris Koreň, podľa ktorého dalo výpoveď až 11 ľudí. On aj ďalší redaktori však uznali, že nevedia dokázať, kto usmernenia vydáva.
"Tu nemá nikto dôkaz, dôkazom je to, že odchádzajú ľudia," dodal bývalý dramaturg Správ a komentárov Michal Petruška. Podľa neho sa príspevky v televízii robia tak, aby s nimi boli spokojní hovorcovia ministerstiev a nie redaktori či diváci. Podobne o konkrétnych zásahoch hovorili aj bývalí redaktori Jaroslav Barborák, Martina Ruttkayová, Nora Gubková a iní.
Riaditeľ STV Radim Hreha i šéfredaktor Ján Šmihula informácie o politickom zasahovaní do spravodajstva odmietli. "Nikde inde sa o témach nerozhoduje," tvrdil Šmihula. Zastal sa ho aj Hreha, podľa ktorého nie je problém nahradiť odchádzajúcich redaktorov.
Hreha však priznal, že verejnoprávne médiá sa politici snažia ovplyvňovať stále. "Od prvého dňa tejto televízie platí, koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš," povedal riaditeľ STV.
Podľa predsedu rady Bohumíra Bobockého sa generačný a odborný problém v redakcii niekto snaží spolitizovať. Ďalší člen rady Ivan Králik tvrdil, že politické tlaky sú všade, otázne je, či im šéfredaktor podlieha.
Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, ktorá má byť v pracovnej skupine rady, po rokovaní povedala, že asi dva z uvedených prípadov boli na hrane cenzúry. Za odchodom redaktorov však vidí aj zlú komunikáciu v redakcii a nižšiu profesionalitu.
Na zasadnutí boli aj poslanci parlamentu. Zatiaľ čo zástupcovia koalície snahu ovplyvňovať STV odmietali, opoziční poslanci v odchode tretiny redakcie spravodajstva vidia náznaky cenzúry. Už v januári totiž podpredseda vládnej ĽS-HZDS Milan Urbáni naznačil, že sa vládne strany dohodli na rozdelení vplyvu vo verejnoprávnej televízii.
Problémy s cenzúrou, či zásahmi politikov do spravodajstva neboli v STV zriedkavé ani v minulosti. V roku 2002 pred parlamentnými voľbami 30 redaktorov podpísalo petíciu proti politickým tlakom v televízii, ktorú vtedy viedol Milan Materák. Viacerí redaktori preto odišli z STV, pre údajnú cenzúru odchádzali aj v čase, keď bol riaditeľom Richard Rybníček.
