BRATISLAVA - Veriaci z celého sveta poznajú mestečko v Bosne a Hercegovine. Miestny kostol v Medžugorí volajú spovednicou sveta. Prinášame vám príbeh o zázraku, ktorý potvrdzuje existenciu Boha. O skutočnosti, ktorá sa udiala v roku 1998, porozprávala Gabriela Slováková, vedúca Občianskeho združenia Slovenskej asociácie výskumu paranormálnych javov.
Medžugorie je pútnické miesto, kde sa 24. júna 1981 šiestim mladým ľuďom nad miestom, ktoré volajú Podbrdo, zjavila mladá žena s dieťaťom v náručí. Na pamiatku miestni postavili Kostol sv. Jakuba, ktorý dodnes volajú spovednica sveta.
Svätá omša s karafiátom
Otec Jozo Zovko viedol v Medžugorí pre slovenských účastníkov v januári 1998 duchovné cvičenia. Z oltára si vtedy vzal jeden kvet a dúfal, že tým neurazí Ježiša. "Dúfam, že máte radi kvety," zneli slová otca Joza. Dodal, že kvet je zázrak, v jeho zázračnej kráse je zapísané meno Boha, ktorý kvet stvoril a daroval ho človeku. "Želal by som si, aby sme sa trochu porozprávali s kvetom. Nazerajme na neho očami, srdcom, dušou, aby sme vedeli povedať ďakujem," vyslovil svoju prosbu otec Jozo.
Veriacich vyzval, aby si postupne vzali kvet do rúk. "Keď ste pozorovali kvet v ruke, počuli ste odkaz Stvoriteľa. Každý si odtrhnite jeden lupienok z lôžka, priložte si ho k uchu. Vôbec nie je ľahké odtrhnúť jeden lupienok. Potom ho držte na dlani, pozerajte sa na neho a rozjímajte," povedal otec Jozo.
Vysvetllil, že lupene vo svojej celistvosti tvorili kvet. "Teraz máte na dlani jeden lupienok. Želám si, aby sme lupienky vrátili späť na ich miesto, kde boli. Pokúsme sa vrátiť kvetu pôvodný pôvab svojou trpezlivosťou a láskou. Vidíme, že to, čo sme dokázali urobiť, bolo, že sme lupienky priložili čo najbližšie k lôžku. Musíme ale konštatovať, že kvet sme prakticky natrvalo zničili," opisloval otec Jozo s tým, že človek je schopný len ničiť.
Jedine Boh vie navrátiť život, ktorý človek zničil
O niekoľko týždňov neskôr, presne 20. marca 1998, slúžil svätú omšu kňaz Ján Jakab, ktorý sa inšpiroval kvetom práve na svojej púti v Medžugorí. Počas svätej omše ilustroval kázeň tým istým spôsobom, ako to robil otec Jozo počas spomínaného duchovného cvičenia.
Počas kázne trhal lupienky karafiátu až po posledný. Ukázal lupienky a povedal, že ich nevie znova prilepiť tam, odkiaľ ich vytrhol. Uviedol, že len Boh môže vrátiť život. "Tento kvet teraz volá po Bohu, k Stvoriteľovi, lebo len On ho vie vzkriesiť, urobiť ho znova živým," povedal s tým, že keby ho kvet prosil o pomoc, prinavrátiť život mu nevie.
Stal sa zázrak
Kým kňaz držal v ruke holú stopku, lupienky boli roztrúsené po oltári. Jeho pozornosť bola zameraná nie na kvet, ale na veriacich v kostole. A vtedy začali veriaci vykrikovať: "Otče, kvet ti v rukách znova začína kvitnúť!“ Situácia kňaza veľmi prekvapila. V ruke držal holú stopku a pred očami všetkých veriacich začal z miesta pôvodného lôžka vyrastať nový púčik. Lupienky nového kvetu narástli do dĺžky poldruha centimetra. Zázrak opätovného narastania púčika a rozkvitnutia trval asi tri minúty. Kňaz držal odrazu v rukách nový karafiát.
V kostole bolo v tom čase prítomných okolo 60 veriacich, ktorí do jedného zázrak dosvedčili. Kňaz ostal duševne zmätený, nevedel, čo povedať, tak kázeň prerušil. Aj keď sa zázrak stal v jeho rukách, nebol schopný mu uveriť. Podišiel k nemu veriaci Štefan Varga (vtedy 67-ročný, pozn. red.), ktorý na pravé oko vôbec nevidí a ľavým okom vidí len na 10 percent. "Otče, ako je to možné, že nie ste presvedčený o tom, čo sa stalo, keď aj ja som videl, ako vám kvet rozkvitol v rukách? Musím povedať, že tento človek sa neuzdravil, jeho oči ostali takými, akým boli, ale pre mňa bolo jeho svedectvo rozhodujúce," priznal sa kňaz.
Dňa 25. marca 1998 sa kňaz Ján Jakab vrátil aj s karafiátom do Medžugoria, aby ho ukázal otcovi Jozovi Zovkovi a Slavkovi Barbaričovi. Počas jeho pobytu v Medžugorí karafiát úplne rozkvitol. O zázraku z Medžugoria bola vydaná aj publikácia.
