S deťmi bývajú na cintoríne

„Sme zúfalí!“ zhodujú sa nešťastní rodičia. Už pol roka totiž nemajú so svojimi tromi deťmi kde bývať. „Dlho sme prespávali na cintoríne na zemi. Teraz nám kamarát požičal stan,“ rozpráva Marcela Kalocsayová (35). Jej druh a otec jej detí Dušan Stupár (37) je zamestnancom cintorína, ktorý spravuje mesto. „Makám tu od rána do večera a mesto nám nevie s bývaním pomôcť,“ sťažuje sa. Pred niekoľkými mesiacmi rodinu vyhodili zo žiarskej ubytovne, pretože jej majiteľ vraj od nich chcel neúmerne veľa peňazí. Nemali kam ísť, a tak dlhé týždne strávili na dlažbe pred žiarskym domom smútku. Ich dve deti tak snívali svoje sny medzi hrobmi. Neboja sa?

„Je tu taký pokoj, priam hrobové ticho,“ neodpustí si čierny humor otec Dušan. V ich situácii je však strach z duchov skutočne tým najmenším problémom. Nestráca však nádej. „Kúpili sme si maringotku a na mestský úrad som si podal žiadosť o pozemok, na ktorý by sme ju mohli postaviť,“ zo všetkých síl hľadá riešenie pracovitý živiteľ rodiny. „Horšie to už s nami byť nemôže,“ zhodujú sa obaja rodičia.