BRATISLAVA - K najmodernejším medicínskym technológiám majú prístup aj slovenskí pacienti. Hĺbkovú stimuláciu mozgu, ktorá vypína prejavy Parkinsonovej choroby, využívajú už aj desiatky Slovákov. Implantovaný neurostimulátor a elektródy zavedené do mozgu im tak pomáhajú pomocou elektrických impulzov zmierňovať prejavy ochorenia. Lekári po tejto terapii siahnu v prípade, že lieky už chorým nepomáhajú.
"Táto technika nahradila staršie operácie, ktorých nevýhodou bola určitá nezvratnosť, nemožnosť modulácie efektu a často permanentné nežiaduce účinky," hovorí neurológ docent Peter Valkovič. Takúto liečbu u nás podstúpilo zatiaľ vyše 100 pacientov. Je plne hradená zdravotnými poisťovňami a robí sa v bratislavskej a košickej univerzitnej nemocnici, ako aj banskobystrickej fakultnej nemocnici.
Neurostimulátor, ktorý vysiela elektrické impulzy, implantujú lekári pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a spoja ho s mozgom prostredníctvom elektród. Tie dodávajú do mozgu elektrické impulzy vysielané neurostimulátorom. Ovplyvňujú centrá mozgu zodpovedné za koordináciu pohybu a svalov. Počas implantácie elektród je pacient po celý čas pri vedomí, aby mohli lekári kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti. Následná implantácia neurostimulátora už prebieha v celkovej anestézii.
Po spustení hĺbkovej stimulácie mozgu dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. "Získavajú späť sebaúctu, sebadôveru, vieru vo vlastné sily, celkovú psychickú pohodu, čo len napomáha celkovej liečbe. Tým, že sú samostatnejší, odľahčujú svojim blízkym. Tým, že môžu znovu pracovať, odľahčujú sociálnemu systému. Táto terapia má teda pozitívny celospoločenský dopad," zhrnul docent Valkovič.
Parkinsonova choroba, na ktorú upozorňuje dnešný svetový deň, je vážnym neurologickým ochorením. Súčasná medicína ju nedokáže vyliečiť, liečba sa preto zameriava na zmiernenie prejavov. Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka je dôležitá pre riadenie a koordináciu pohybu a činnosti svalov.
"Najčastejším a typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín. Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním, či nehybná tvár," priblížil docent Valkovič. Pacienti prestávajú byť schopní sami sa o seba postarať a sú odkázaní na pomoc blízkych. "Prichádzajú o prácu, voľnočasové koníčky sú obmedzené. Väčšina týchto pacientov preto trpí depresiami," zhrnul. Výskyt ochorenia sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, najčastejší je u ľudí nad 50 rokov.
