BRATISLAVA - Od smrti legendárneho slovenského herca Jozefa Kronera uplynie onedlho 19 rokov. Jeho umenie počas bohatej kariéry mali možnosť obdivovať priaznivci divadla, či filmoví a televízni diváci nielen u nás, ale aj vo svete. S jeho osobnosťou si dodnes spájame aj nezameniteľný hlas, ktorý je rozpoznateľný hneď na prvé počutie. A hoci nikto nepochybuje o tom, že Jozef Kroner bude vždy originál, treba priznať, že má v tomto smere veľmi dobrého zástupcu.
Meno Martin Kopor pravdepodobne ešte stále nie je známe širokej verejnosti, ale tí, ktorí mali možnosť ho počuť, či už naživo, alebo na videu, svorne tvrdia, že ide najlepšieho imitátora Jozefa Kronera, akého kedy zažili.
Mohlo by vás zaujať:
Smutné či vtipné? Nebudete sa vedieť rozhodnúť: Takto by vyzerala rozprávka o Popoluške dnes!
Rodák z Hriňovej, ktorý už dlhé roky zábava svadobčanov na oslavách ako starejší, sa dostal do povedomia svojím hlasom, ktorým dokáže napodobniť slávneho maestra a navyše sa na neho ešte aj podobá.
Rozprávky v jeho podaní, ktoré sa objavili na internete, nie sú síce práve o výhre dobra nad zlom, ale rozhodne im nemožno uprieť nedostatok vtipu. Keď diváci zavrú oči a započúvajú sa, je to, ako keby sa k ním prihovárala sama herecká legenda.
Kto bol Jozef Kroner
Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove pri Čadci a pochádzal z dvanástich detí. Nikdy sa nevenoval akademickému štúdiu herectva a jeho motto znelo: "Nenávidím slávu." Spočiatku hrával len popri práci v ochotníckych súboroch. Pracoval ako robotník v Trenčíne, neskôr sa stal vedúcim dielne v Považskej Bystrici. Jeho divadelné začiatky sa viažu s Armádnym divadlom v Martine, kde pôsobil v rokoch 1948 až 1956.
Prevažnú časť profesionálnej hereckej kariéry zasvätil Činohre Slovenského národného divadla. Na jej doskách sa objavoval od roku 1956. V roku 1984 odišiel dobrovoľne do divadelného dôchodku. S divadlom, v ktorom stvárnil 101 postáv, sa tak ako 60-ročný rozlúčil.
Do televízneho a filmového sveta vstúpil na prelome 40. a 50. rokov. Objavil sa v snímkach ako Drevená dedina (1954), Štvorylka (1955), Čert nespí (1956), Posledná bosorka (1956) či Statočný zlodej (1958).
Najslávnejšie postavy však Jozef Kroner stvárnil v 60. a 70. rokoch. Diváci ho dodnes majú radi najmä ako Kuba z rovnomenného televízneho filmu z roku 1965. Sám herec tvrdil, že sa mu Kubo veľmi podobal a sprevádzal ho po celý život.
V rovnakom roku mala premiéru aj snímka Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa, ktorá v roku 1966 získala Oscara v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Svetové uznanie mu priniesla rola stolára Tóna Brtka.
V 60. rokoch stvárnil Kroner niekoľko postáv v ďalších známych filmoch ako Jerguš Lapin (1960), Polnočná omša (1962), Jánošík I. a II. (1963), Slnečný kúpeľ (1969) či Túžba zvaná Anada (1969). Zahral si aj v televíznych filmoch ako Geľo Sebechlebský (1963), Živý bič (1966) alebo Koniec a začiatok (1968). V priebehu niekoľkých rokov sa Kroner začal objavovať prevažne v komédiách, kde postavám vdýchol tragikomickú dušu a zdôrazňoval veľkosť malých ľudí. Neopakovateľnosť priniesol mnohým filmovým hrdinom Kronerov originálny herecký výraz a farba hlasu.
Ku Kronerovým nezabudnuteľným postavám patria tiež Adam Krt (Rysavá jalovica, 1970), Pacho Matrtaj (Pacho, hybský zbojník; 1975), Mišo (Mišo, 1979) či Martin Pichanda (Tisícročná včela, 1983). Zahral si i v známych seriáloch ako Slovácko sa nesúdí (1974), Sváko Ragan (1976) či Lekár umierajúceho času (1983). Na sklonku života sa objavil napríklad v komédii Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (1992), kde stvárnil pána Košťála.
Kronerovou manželkou bola herečka Terézia Hurbanová-Kronerová, ktorá skonala len rok po ňom vo veku 74 rokov. Spoločne vychovali dcéru Zuzanu Kronerovú, ďalšiu významnú slovenskú herečku. Jozef Kroner je spolu s manželkou pochovaný v bratislavskom Slávičom údolí
