BRATISLAVA – Popri ostatných spoločenských a politických zmenách priniesli udalosti 17. novembra 1989 aj zmeny v učebných osnovách vysokých škôl. Medzi prvými v tejto iniciatíve bola napríklad Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Ako v rozhovore povedal profesor fakulty a svedok i spoluaktér novembrových udalostí Valér Mikula, študentský štrajk, trvajúci takmer tri týždne, viedol k voľbám dekana deviateho decembra 1989 a následne celé novo konštituované vedenie fakulty pristúpilo k reformám. "Medzi ne patrilo v prvom rade zrušenie ideologických predmetov tzv. povinného základu, teda napríklad dejín medzinárodného robotníckeho hnutia a KSČ alebo vedeckého komunizmu či napríklad premenovanie katedry marxisticko-leninskej filozofie na katedru filozofie. To druhé už, pravdaže, nemožno považovať za reformu, ale za snahu mnohých marxistov a komunistov zachrániť sa na fakulte," povedal.
Podľa Mikulu väčšina z nich v tom bola úspešná. "Z Filozofickej fakulty UK bezprostredne po novembri odišli len traja ľudia. Dekan Jozef Vladár, ideologický prodekan Štefan Zelenák a z katedry rusistiky Biľaková dcéra Nadežda Ševcová. Ostatní ideologickí koryfeji i radoví členovia strany sa ´transformovali´," povedal Mikula. Zároveň zdôraznil, že Filozofická fakulta UK bola prvou na Slovensku, kde sa uskutočnili slobodné voľby dekana.
Postoj pedagógov k novembrovým udalostiam bol podľa Mikulu spočiatku rôzny. Keď študenti FF UK zorganizovali 20. novembra v reakcii na predchádzajúce udalosti v Prahe zhromaždenie na pôde fakulty, niektorí učitelia to plne pochopili. "Tí prišli do auly UK a študentov v diskusii s cynicky reagujúcim vedením fakulty podporili. Aj viacerí ďalší učitelia tam prišli s pocitom, že konečne sa niečo deje, iní sa dostavili iba ako diváci a niektorí aj so zámerom rozoštvávať a kaziť, o čo sa aj pokúšali," zdôraznil.
Podľa Mikulu boli medzi pedagógmi aj takí, ktorí poslúchajúc stranícku i pracovnú disciplínu napriek štrajku po celý prvý týždeň dodržiavali rozvrh hodín a čudovali sa, prečo študenti na prednášky a semináre nechodia. "Učitelia, až na výnimky, teda nepatria medzi najsvetlejšie stránky prvých dní novembrovej revolúcie. Ale treba dodať aj to, že čoskoro sa väčšina z nich zbavila obáv i váhania a úprimne podporila proti stále vzdorujúcemu vedeniu požiadavky študentov i Verejnosti proti násiliu," zdôraznil Mikula s tým, že podobná situácia bola aj na iných fakultách a školách. "Výrazne odlišné to bolo iba na Právnickej fakulte UK, na ktorej si spočiatku ani učitelia, ani študenti revolúciu ´nevšimli´, a v pozitívnom zmysle na VŠMU, kde sa vedenie od počiatku postavilo na stranu študentov," dodal Mikula.
