BRATISLAVA - Dnes si pripomíname 27. výročie 17. novembra 1989, kedy pražskí študenti zorganizovali sviečkovú manifestáciu proti vtedajšiemu režimu. Podarila sa im obrovská zmena a režim následne padol. Mnohí slovenskí politici si myslia, že sa vytrácajú nielen hodnoty, proti ktorým vtedy bojovali, ale že je ohrozená aj samotná demokracia.
Hodnoty, za ktoré sme bojovali, sa vytrácajú
V roku 1989 sa Slovákom podľa opozičných poslancov za stranu Sloboda a Solidarita (SaS), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA), mimoparlamentného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a nezaradených poslancov Miroslava Beblavého a Zsolta Simona podarila úžasná zmena a všetci verili, že stojíme na začiatku novej cesty. Nazdávajú sa, že vydýchli si najmä kresťania a oponenti totalitného režimu a ich symbolom sa stal Anton Srholec.
„Dnes, po viac ako štvrťstoročí, znovu voláme po zmene. Chceme si svoj štát zobrať naspäť, lebo nám záleží na hodnotách slobodnej a férovej spoločnosti. Chceme, aby v našom štáte znovu zavládlo právo a spravodlivosť, aby tu už neboli 'naši ľudia' a tí ostatní. Hlavne chceme, aby sloboda neznamenala bezbrehé šafárenie, ale aby znamenala zodpovednosť za ľudí v tejto krajine a za našu krajinu,“ povedala poslankyňa NR SR za OĽaNO Veronika Remišová. Dodala, že 17. november je volanie po hodnotách, za ktoré sme bojovali. „Tieto hodnoty sa dnes zo spoločnosti vytrácajú, a preto budeme hovoriť s ľuďmi, aby nestrácali nádej, lebo Slovensko má na to, aby bolo dobrou krajinou,“ povedala.
Poslanec za SaS Ľubomír Galko skonštatoval, že spoločnosťou sa dnes šíri skepsa. Ľudia, ktorí bojovali 17. novembra 1989 za slobodu, sa podľa neho často pýtajú, prečo tam stáli, prečo štrngali kľúčmi. "Štrngali sme za Slovensko plné korupcie a klientelizmu? Neurobili sme chybu? To, v akom stave sa dnes nachádza Slovensko, nie je chyba tých ľudí, ktorí snívali svoj sen. Je to chyba mnohých ponovembrových politikov. Dnes všetci chceme vliať ľuďom nádej. Slovensko je krásna krajina, máme množstvo šikovných ľudí, ktorí sa presadili aj v zahraničí, chceli by sa vrátiť domov a dosnívať ten sen. Chceme im vyslať signál, že bez ohľadu na to, ako dlho sme v politike, my sme tí, ktorí majú právo prísť dnes na námestie a pokúsiť sa presvedčiť verejnosť, že je možné naplniť ideály 17. novembra. Spolu to dokážeme,“ odkazuje Galko.
"Tomáš Garrigue Masaryk povedal, že štáty stoja a padajú na ideáloch, na ktorých vznikli. A Slovenská republika vznikla na ideáloch 17. novembra, ktorými bola sloboda a návrat do Európy. To bolo jedno z hlavných hesiel novembrovej revolúcie: Vráťme Československo späť do Európy, kam patrí historicky aj hodnotami," povedal nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. „Po pätnástich rokoch tvrdej práce sa Slovensko v roku 2004 stalo súčasťou EÚ. Neuvedomili sme si však, že byť súčasťou Európy nestačí. Preto pred nami dnes stojí úloha urobiť zo Slovenska úspešnú, fungujúcu európsku krajinu, akou je napríklad Nemecko, Holandsko, Švédsko či Veľká Británia,“ uviedol Beblavý.
Predseda KDH Alojz Hlina pripomína, že 17. novembra 1989 ľudia chceli, aby papaláši nekradli cement na súkromné chaty pri Domaši. "Dopadli sme tak, že dnes fešáci na drahých autách kradnú miliardy a stavajú si vily pri Slavíne. Toto sme určite nechceli a verím, že hovorím za veľa ľudí. Nikto nemrzol na námestí, aby to takto dopadlo. November ´89 bol, je a bude symbol skutočného boja za slobodu a demokraciu,“ dodal Hlina s tým, že je najvyšší čas postaviť sa k tomu čelom a povedať, že takto sme si to naozaj nepredstavovali.
SaS a OĽaNO spolu s KDH a nezaradenými poslancami Simonom a Beblavým dnes organizujú na bratislavskom námestí SNP zhromaždenie Toto sme nechceli!, ktorým si chcú pripomenúť výročie 17. novembra 1989. Zhromaždenie sa začne o 17:00. Na pódiu vystúpia dvaja rečníci z každého politického subjektu.
Mladí si neuvedomujú odkaz Novembra '89
Mladí ľudia si dnes neuvedomujú odkaz 17. novembra 1989. Myslí si to predseda Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý si dnes s kolegami zo strany pripomenul udalosti Novembra '89 na Námestí SNP v Bratislave. "Som presvedčený, že mladí ľudia ani nevedia, čo sa v Novembri stalo," povedal na brífingu Bugár. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská si pomohla príkladom od nemeckého kolegu. "Povedal vetu, ktorá to vystihuje. Viete, pre môjho syna je Berlínsky múr cyklotrať napriek tomu, že o tom s ním doma hovorím," povedala.
Bugár pripomenul, že v Novembri '89 ľudia bojovali za demokraciu, ľudské práva, menšinové práva, občianske slobody a pád diktatúry. Zdôraznil potrebu ochrany slobody a demokracie. "Práve v období, keď narastá extrémizmus a populizmus, nesmieme zabudnúť, že demokracia nie je jednorazová záležitosť, že sme ju raz vybojovali a už netreba nič robiť. Práve naopak, musíme si ju obhajovať," poznamenal Bugár, ktorý odmieta zneužívanie odkazu Novembra na opozično-koaličný boj.
Vo vláde SR podľa Bugára je snaha dodržiavať hodnoty Novembra '89. "Keď si zoberiete, že demokraciu treba chrániť, tak máme napríklad návrhy z dielne ministerky Žitňanskej, ktoré sú namierené na boj proti korupcii či extrémizmu," uviedol Bugár. Na adresu koaličných partnerov Smer-SD a SNS uviedol, že každý má svoju minulosť, za ktorú si zodpovedá každá strana sama. "Strana Most-Híd sa snaží držať odkazu Novembra aj ochrany demokratických princípov," zopakoval Bugár.
Žitňanská dúfa, že si demokraciu uchránime
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je rada, že zažila pád totality. "Teraz pri rôznych atakoch na demokraciu dúfam, že si demokraciu uchránime, pretože je to to najlepšie, čo máme," povedala Žitňanská. Pokiaľ ide o nežnú revolúciu, pamätá si plné námestia. Dnešný deň si pripomenie s kolegami z Mosta-Híd zapálením sviečky na bratislavskom Námestí SNP.
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) vníma 17. november ako úplne zásadný a pozitívny zlom. "Hlásime sa k 17. novembru, ktorý pre nás predovšetkým znamená demokraciu a vždy sme túto základnú hodnotu rešpektovali," povedal Maďarič s tým, že v tento deň pred 27 rokmi bol na vojenčine. Dnešok si pripomenie v Bruseli, kde otvára kolokvium na tému pluralita médií a demokracia.
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) bol 17. novembra 1989 v práci, pracoval v Ústave rozvoja vysokých škôl, kde robili analýzy a prognózy pre ministerstvo školstva. "Vybavuje sa mi aj to, že som bol zamestnancami zvolený do akčného výboru, ktorý mal pripraviť slobodnú voľbu riaditeľa," povedal Plavčan.
Šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) bol v roku 1989 štvrtákom na košickom gymnáziu. "Vtedy sme to vnímali tak, že sa môžeme uliať zo školy. Mali sme dva týždne pred stužkovou a vtedy to bolo celkom pekné obdobie," povedal Žiga s tým, že ako maturant veľmi politiku nevnímal.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smer-SD) mal vtedy približne 12 rokov a 17. november si pamätá hlavne zo správ. Jeho otec za totalitného režimu emigroval, takže vnímal, aké to malo dôsledky pre jeho mamu a celú rodinu. Dnes sa zúčastní na bohoslužbe v Dóme sv. Martina a takisto sa zúčastní na akte kladenia vencov.
V Bruseli strávi dnešný Deň boja za slobodu a demokraciu aj šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Spomenul, že na Slovensku bolo vo štvrtok 16. novembra 1989 študentské stretnutie, ale nemalo také dramatické dôsledky ako pochod na Národní třídě v Prahe. "Bratislava bola v piatok a v sobotu relatívne pokojná. V tom čase nebola taká výmena informácií ako dnes, keď sú telefóny, internet. Dá sa povedať, že vtedy bolo skôr ústne odovzdávanie všetkých informácií. Ten reálny štart bol až v pondelok, teda 20. novembra, a vtedy bolo aj prvé stretnutie na dnešnom Námestí slobody v Bratislave," povedal Kaliňák. Podľa neho demokracia so sebou prináša aj viac hádok, ale nič lepšie nikto nevymyslel. "Treba, aby sme sa v tom udržali a stále mali na vedomí, že ústava a zákony sú to najpodstatnejšie, čo treba dodržiavať," dodal.
SDKÚ si pripomína aj výročie vzniku strany
Demokracia a sloboda nie je samozrejmosťou. Vývoj od nežnej revolúcie nám ukázal, že za ich udržanie musíme neustále bojovať. Uvádza sa to vo vyhlásení politickej strany SDKÚ-DS k výročiu udalostí zo 17. novembra 1989. Strana si dnes zároveň pripomína 16. výročie svojho vzniku. Ak sa princípy slobody a demokracie oslabia, na sile podľa SDKÚ-DS získavajú extrémistické a protisystémové strany.
"Moderná slovenská demokracia, rovnako ako SDKÚ-DS, od svojho vzniku zažívali turbulentné obdobia. Aj dnes sme svedkami spochybňovania demokracie ako takej a zmyslu existencie právneho štátu. Výročie nežnej revolúcie je však ideálnou príležitosťou, aby sme si pripomenuli, že práve sloboda a demokracia umožnila každému jednému z nás rozhodovať o svojej budúcnosti či o zvyšovaní kvality svojho života. Minulosť, ale aj prítomnosť nám ukazujú, že demokracia nie je prežitkom, práve naopak,“ uviedol prvý podpredseda SDKÚ-DS Milan Roman.
Podľa neho dnes veľká časť spoločnosti očakáva okamžité výsledky s minimálnou snahou o ich dosiahnutie. Práve preto sú títo ľudia ochotní veriť sľubom o zázrakoch na počkanie. "My však veríme, že výsledky, z ktorých budú mať prospech všetci ľudia, sa dajú dosiahnuť len poctivou prácou a ruku k dielu musí priložiť každý,“ skonštatoval Roman.
SDKÚ-DS podľa Romana vznikla na princípoch liberálnej demokracie a slobodnej trhovej ekonomiky. "Tie by sa na Slovensku nepodarilo presadiť bez nežnej revolúcie, ktorá zvrhla totalitnú vládu KSČ. Uplatňovaním týchto princípov sa zo Slovenska stala moderná krajina. Vďaka tomu rástla životná úroveň bežných ľudí," povedal. Akonáhle vlády od týchto princípov zľavili, dobiehanie vyspelých západných krajín sa podľa Romana spomalilo. "Aj to je jeden z dôvodov rastúcej skepsy voči demokracii a nárastu vplyvov radikálnych, nesystémových a fašistických politických strán. Jedným z krokov, ako ich eliminovať, je opätovný návrat k myšlienkam, za ktoré sme bojovali počas nežnej revolúcie," dodal Roman.
17. november 1989
Nežná revolúcia je obdobie od 17. novembra 1989, keď prebehli udalosti, ktoré vyústili do pádu socialistického zriadenia na území vtedajšej Československej socialistickej republiky. V Prahe sa 17. novembra '89 konala pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva veľká demonštrácia študentov vysokých škôl, ktorej brutálne násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine. To malo za následok pád socializmu. Slovenská republika si tieto udalosti pripomína štátnym sviatkom - 17. novembra - Dňom boja za slobodu a demokraciu.
V piatok 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939 a brutálny policajný zákrok proti nim na pražskej Národní třídě vyvolal rozhorčenie celej verejnosti a ďalšie protesty. K štrajku na vysokých školách v Československu sa pridali herci a od 20. do 26. novembra sa denne konali státisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk. 29. novembra Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. 10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom. V ten istý deň prezident Gustáv Husák odstúpil a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
