MARTIN - Mäsojedáci a rostlinojedi, fructiforovia a carnivorci – aj takto sa kedysi vzájomne častovali vegetariáni a konzumenti mäsa. Slovenská národná knižnica (SNK) sa pripojila k Svetovému dňu vegetariánov zaujímavosťami zo svojich zdigitalizovaných knižných fondov.
Hrachom proti rozumu?
Už v staroveku sa mnohí filozofi nevedeli stotožniť so zabíjaním zvierat na jedlo. Veď čo ak sa po smrti prevtelia práve do zvieracej podoby a budú zabití? Taktiež bolo mnohým jasné, že Zem nebude môcť jedného dňa nasýtiť zvieratá aj ľudí mäsom. A tak sa vrhol Pytagoras zo Samu (cca 6. str. p. n. l.) na tzv. pythagorovskú diétu, bezmäsité stravovanie. Autor známeho „a2 + b2 = c2“ sa snažil popularizovať vegetariánstvo a uviesť do praxe zákaz zabíjať zvieratá na mäso. „Tak dlho, ako budú ľudia masakrovať zvieratá, budú sa zabíjať navzájom. Vskutku ten, kto rozsieva semeno vraždy a bolesti, nemôže žať radosť a lásku.” Jeho žiak Platón zašiel ďalej a vo svojom diele Ústava (Republika) vydedukoval, že vlastne ideálna je krajina vegetariánov, lebo mäso je luxusom, ktoré vedie k úpadku a vojnám.
Dávno zabudnuté recepty starých mám: Slováci si kedysi pochutnávali na čokoládovej polievke
Svoje pacifistické zmýšľanie a vegetariánske stravovanie v zhýralom Ríme musel za vlády cisára Kaligulu skrývať filozof Seneca. Aj napriek tomu, že cisár svojho obľúbeného koňa urobil konzulom, jeho láska k zvieratám končila tam, kde sa začínala ich konzumácia. Senecove stravovacie presvedčenie sa vraj zrodilo počas krvavých gladiátorských hier, ktoré sa tam konávali. Jedným zo starovekých vegetariánov bol aj rímsky básnik Publius Ovidius Naso.
Vegetariánmi nasilu či prirodzene?
Pokiaľ naši prarodičia v stredoveku neboli urodzení alebo bohatí, nemali veľmi na výber. Živili ich najmä strukoviny, obilniny, zelenina a ovocie. Mäso, ak ho mali, bývalo na tanieroch zriedkavo a vonkoncom nie cez pracovné dni. Podstatnú časť roka tvorili piatky a cirkevné pôsty, počas ktorých sa červené mäso nesmelo jesť a ani rastlinné jedlo nesmelo pripravovať na živočíšnych tukoch, len sa vo vode variť. Mohli sa jesť morské (riečne) zvieratá – teda okrem klasických rýb si naši predkovia pôstne pojedali aj bobra, v severnejších oblastiach tuleňa či kapybaru, ktoré boli teológmi zo Sorbony prehlásené za ryby.
Samozrejme, zoznam jedál bol dosť jednoduchý, možno až jednotvárny. Určite nemali k dispozícii toľko surovín ako dnes. Nepoznali tofu, sóju a iné, takže by sme mohli povedať, že boli vegetariánmi skôr nasilu ako dobrovoľne.
Podľa výskumov Z. Wintera sa napríklad Česi v 15. storočí živili najmä hrachom, cibuľou a syrom, Moraváci syrovými polievkami, Lužickí Srbi hubami a syrovátkou, Sasi slaninou, Nemci vajcami na masle a ovsenou kašou. Ovocie bývalo veľkou pochutinou a ľudia ho jedli v oveľa väčších množstvách ako dnes. „Rakovničtí ctili si Vladislava i Ludvíka krále, když k nim přišli, hruškami a vínem,“ opisuje pomery v českej kuchyni zo 16. storočia Zikmund Winter.
Z dobových listov sa dozvedáme, že őlvédske slivky a čerešne (ovocie z oblasti Veľkých Ludiniec pri Leviciach) mali veľký úspech a sám cisár Maximilián v roku 1573 požiadal ostrihomského biskupa, aby mu poslal ratolesť pre cisársku záhradu. Len o pár rokov neskôr, v roku 1613, sa prvý Európan stretol s tofu – britský kapitán John Saris ho okoštoval v Japonsku. Do zápisníka si poznačil, že Japonci poznajú množstvo syrov, žiadne maslo a nejedia ani mlieko – podľa neskoršieho popisu syrmi myslel tofu. Konkrétne „Teu Fu“ spomenul v zápisoch z roku 1655 Talian Friar Domingo Navarrete.
Nejedli mäso, milovali zvieratá
Vegetariánstvo sa pripisuje aj Isaacovi Newtonovi, Carlovi Linnému, Nikolovi Teslovi a iným. Názory sa rôznia a dôkazy sa už hľadajú ťažko. Technik Nikola Tesla bol známy svojim búrlivým a na zdravie náročným spôsobom života. Na vegetariánstvo sa vrhol jemne, najskôr chcel len obmedziť jedenie mäsa, po čase vylúčil zo stravy aj ryby. Nikdy sa nevzdal pitia teplého mlieka, ktoré pokladal za hlavný zdroj proteínov. V roku 1937 vyšlo v novinách takéto jeho vyjadrenie: „Viac ľudí zomrie alebo ochorie zo znečistenej vody ako z kávy, čaju, tabaku a iných podporujúcich látok. Ja prakticky len nejem mäso. Som presvedčený, že v priebehu sto rokov viac káva, čaj ani tabak nebudú v móde.“
Vynálezca Thomas A. Edison sa po komplikovanom zápale stredného ucha zriekol mäsa. Po takej rekonvalescencii bol však zo svojho zdravotného stavu nadšený a rozhodol sa vzdať mäsa úplne. Mnohých však zaráža, ako mohol presvedčený vegetarián usmrtiť v svojich laboratóriách stovky zvierat počas experimentov.
Sir Isaac Newton bol vegetariánom najmä posledné roky svojho života. Miloval zvieratá a jemu sa pripisuje vynález „mačacích dverí.“ Malých dvierok, ktoré sú najmä v Anglicku a Amerike súčasťou veľkých vchodových dvier a cez ktoré voľne môže zviera vybehnúť von. Hovorí sa, že počas písania svojho traktátu Optika sa živil len chlebom a vodou. „Pre ušľachtilého človeka nie je svätou povinnosťou len láska k blížnemu, ale aj láskyplnosť k nemým tvorom.“
Feministky nevarili
V 20. storočí sa rozmáha vegetariánstvo, začínajú vznikať vegetariánske únie, sója už je v Európe i Amerike známou plodinou. Niektorí ho pokladajú za novodobý výmysel, iní sa prikláňajú k pozitívnemu vplyvu na zdravie, kvitujú ušľachtilosť myšlienky nenásilia. V Anglicku už okolo roku 1880 otvorili prvé vegetariánske reštaurácie s pestrou ponukou. Veľmi si ich obľúbili aj anglické feministky. Brali ich ako dôkaz rýchleho varenia a toho, že žena nemusí celé dni vkuse stáť pri sporáku, aby sa plnohodnotne najedla.
Prirodzene, vyskytli sa aj odporcovia. Uznávaný nemecký lekár bakteriológ, profesor Ferdinand Hueppe, okolo roku 1900 označil vegetariánstvo „za príznak hlavnej choroby nášho veku, takzvanej neurasthenie (to jest dráždivá slabosť nervov, čuvov). U ľudí nášho veku javí sa vraj slabosť nervov i tým, že sa zaoberajú všeliakými podivnými chúťkami a myslia o nich, že sú to vedy, na pr. Spiritismem, okkultismom, mysticismom, kneipovaním a storakými inými nápadmi. Táto chorobná náklonnosf našich časov má svoju príčinu v prevrátenom spôsobe života terajších moderných ľudí, obzvláště veľkomešfanov,“ tak sprostredkoval jeho myšlienky v magazíne Vydrove besiedky, P. Kompiš.
Prirodzení „jedáci rastlín“, za akých označoval Japoncov – žijúcich z ryže – alebo aj Slovákov, žijúcich zo zemiakov, kapusty a chleba, sú podľa neho navyknutí na takéto jedlá odmala. Gény zdedili ešte po rodičoch a dedoch a tak majú ľahšiu schopnosť rastlinnú stravu tráviť.
Známi vegetariáni
Vari najznámejším vegetariánom v modernom svete bol indický duchovný, Mahátma Gándhí. Z náboženských dôvodov bol vegetariánom prakticky celý svoj život. Keď mal odísť z rodného vidieka na štúdium do Anglicka, jeho matka sa viac obávala, že poruší vegetariánsku stravu ako toho, že môže v novom zhýralom svete podľahnúť závislostiam či alkoholu.
O spisovateľovi Franzovi Kafkovi sa hovorí, že počas návštevy pražského akvária sa približne takto prihovoril rybičkám: „Už sa vám môžem pozrieť do očí, priatelia, už vás nejem.“ Spoluautor americkej Deklarácie nezávislosti, politik, novinár, podnikateľ, vynálezca a diplomat, Benjamin Franklin prestal jesť mäso v 16-tich rokoch, George Bernard Shaw v 25-tich.
Vraj boli vegetariáni
O mnohých sa však aj pochybuje. Na jednej strane sa hovorí o Voltairovej veľkej úcte k Védam, posvätnému dielu Indov, na strane druhej vraj nikdy vegetariánom nebol.
Na vegetariánskych zoznamoch je aj otec evolučnej teórie Charles Darwin. Iní o ňom pochybujú, pretože vraj ako univerzitný študent mal záľubu v skúšaní netradičných jedál. Na jeho jedálničku sa ocitla sova hnedá, korytnačka galapágšska či puma.
Už v roku 1750 abbé Lazar porovnával rastliny, pestujúce vo vnútri a vonku a zistil, že dažďová voda je lepšia na polievanie, pretože obsahuje elektricky nabité častice zo vzduchu. Ďalšie výskumy hovorili o využití elektriky na podporu rastu rastlín. Pokus dal pokusu a dnes prakticky nepotrebujeme zem na to, aby sme vypestovali ovocie či zeleninu. (La Science et La Vie, 11. Février 1914, s. 259)
