BRATISLAVA - Druhá svetová vojna bola vojnou vyhladzovacou. Tam už nebol cieľ nepriateľa poraziť, ale vyhladiť ho, najmä smerom na východ. Povedal to včera v relácii V politike televízie TA3 historik Ivan Kamenec zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Podľa neho sa týmto dá vysvetliť aj spojenectvo veľmocí, ktoré mali v rámci antihitlerovskej koalície úplne rozdielne politické a ideologické ciele. Spájalo ich len jedno - poraziť Nemecko, ktoré druhú svetovú vojnu začalo.
"Všetky veľmoci ale nesú zodpovednosť za vznik vojny. Nielen západné štáty, ktoré svojou politikou appeasementu dovolili Hitlerovi vzrast jeho moci, ale aj východná mocnosť Sovietsky zväz, ktorý uzavretím paktu s Nemeckom mu umožnil jeho agresívnu politiku," uviedol Kamenec s tým, že za iróniu dejín považuje to, že všetky európske veľmoci, ktoré chceli udržať mier, sa stali obeťou nacistickej agresie a stáli na pokraji svojho zničenia. Hitler svoje kruté plány kryl pred ostatnými veľmocami heslami o povznesení Nemecka a o udržaní mieru. Vo vnútri krajiny však pripravoval vojnu.
Podľa Kamenca predovšetkým Francúzi, ktorí v prvej svetovej vojne stratili veľa mužov, nechceli podnikať proti Nemecku žiadne vojnové kroky. V tej dobe ešte žili pamätníci a vojaci z prvej svetovej vojny, ktorí si nevedeli predstaviť, že by "mali znovu narukovať, alebo ich synovia".
S tým súhlasil aj historik Tomáš Kúbert z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Chybou bolo podľa Kúberta už to, že ešte pred druhou svetovou vojnou dopustila vtedajšia demokratická vláda v Nemecku podpísať tajnú dohodu so Sovietskym zväzom (ZSSR). "Sovietsky zväz si na seba plietol bič tým, že vychovával a umožňoval nemeckým veliteľom a vojakom, aby tam skúšali moderné zbrane a testovali moderné metódy boja," vysvetlil Kúbert.
