BRATISLAVA - Rakúšan Alois Brunner, ktorého označovali za pravú ruku Adolfa Eichmanna, je zodpovedný za smrť viac ako 128-tisíc Židov počas druhej svetovej vojny. SS-Hauptsturmführer organizoval napríklad transporty z gréckeho Solúna a z francúzskeho Drancy. Od septembra 1944 pôsobil ako veliteľ koncentračného tábora v Seredi, kde sa spolu so svojím štábom postaral o deportáciu takmer 11 500 Židov. Tým posledným, ktorého odtiaľto poslal na smrť, bol Šmuel Givoni. Mladého Slováka si pred nástupom do vlaku zavolal, aby mu opravil auto. Táto služba pre neho mohla znamenať cestu na slobodu ale aj guľku do čela. Nevyspytateľný nacista sa však napokon rozhodol inak.
Odkaz Slovenky odvlečenej do Osvienčimu: Stačí jediná vec a hrôzy vraždenia sa viac nezopakujú
Vtedy 21-ročný Šmuel Givoni pracoval v koncentračnom tábore ako zvárač pri výrobe vozov pre SS, ktorú organizoval Alois Brunner. V Seredi zostal až do posledného transportu 31. marca 1945.
"V ten deň bol veľký zhon a Brunner pendloval na svojom aute medzi nádražím a táborom, kým sa mu nepokazil chladič. Po príchode do tábora poslal pre mňa, aby som mu ho opravil. Veľavravne na mňa pri tom pozrel a sľúbil, že ma za to odmení. Kým sme to spolu s niekoľkými montérmi opravovali, všimol som si, že prepustil väznených partizánov. Boli to všetko nežidia. Myslel som si, že aj mňa buď prepustí, alebo na mieste zastrelí," uviedol Šmuel Givoni pre občianske združenie Edah.
"Po ukončení opráv podišiel ku mne a povedal: „Ty si môžeš vybrať, ktorým vagónom pôjdeš!“ Tak som utekal popri vagónoch a kričal meno kamaráta. Napokon som ho našiel a nastúpil do vagóna, kde bol on. Bol som posledným Židom deportovaným z koncentračného tábora v Seredi," dodal s tým, že vo Valaškom Meziříčí vyskočili z vagóna a približne po mesiaci sa dočkali konca vojny. Mesto Sereď hneď na druhý deň po odchode posledného transportu s 370 osobami oslobodili vojská II. ukrajinského frontu.
Alois Brunner na Slovensku a jeho únik pred spravodlivosťou
Do 30. augusta 1944 spadal koncentračný tábor v Seredi pod právomoc tzv. Slovenského štátu, ktorý sa postaral o deportovanie vlastných občanov. Po vypuknutí SNP sa však stalo riešenie židovskej otázky prioritou a tábor prešiel pod správu SS. Jeho veliteľom menovali Aloisa Brunnera. Až do konca marca 1945 v priestoroch zadržiaval nielen Židov, ale aj partizánov, vojakov povstaleckej armády a osoby podozrivé z napomáhania odboju. Nezriedka dochádzalo pri ich vypočúvaní k mučeniu, aj k smrti.
Aloisa Brunnera, prezývaného "Lovec Židov", sa po vojne nepodarilo chytiť. V roku 1954 ho vo Francúzsku v neprítomnosti odsúdili na trest smrti za zločiny proti ľudskosti. Predpokladá sa, že v 50. rokoch utiekol cez Amsterdam, Rím a Káhiru do Sýrie, kde údajne pôsobil ako poradca prezidenta Háfiza Asada a jeho vlády v otázkach mučenia. V Sýrii žil pod menom Georg Fischer a následné režimy mu poskytli ochranu.
Nové dôkazy ukazujú, že Brunnera pochovali na neznámom mieste v roku 2010 a až do smrti neprejavoval ľútosť nad svojimi zločinmi. V apríli 2014 SWC (izraelská pobočka Centra Simona Wiesenthala) vymazalo jeho meno zo zoznamu najhľadanejších nacistov, čo naznačuje, že ho táto inštitúcia považuje za mŕtveho. Brunner prežil najmenej dva pokusy o atentát vykonané agentmi izraelských tajných služieb Mosad, a to v rokoch 1961 a 1980. Mal pri nich prísť o oko a časť prstov na ruke. Sýria opakovane poprela, že Brunnerovi poskytla útočisko.
Múzeum holokaustu v Seredi
"Alois Brunner, ktorý bol zodpovedný za tento tábor od roku 1944, bol pravou rukou Adolfa Eichmanna. Bol to jeden z najvýkonnejších ľudí zodpovedných za riešenie židovskej otázky, to znamená za smrť všetkých Židov a za ich zavraždenie. Mal za úlohu zozbierať všetkých Židov zo Slovenska a odpratať ich odtiaľ, aby boli zavraždení. Toto miesto nebolo žiadnym rajom, žiadnou prechádzkou, ale bola to prestupná stanica pred smrťou," povedal vo svojom príhovore k študentom v roku 2012 Martin Korčok, dnes vedúci Múzea holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo na mieste pôvodného pracovného a koncentračného tábora. Slávnostne ho otvorili iba pred tromi mesiacmi.
V zbierke múzea je aj kufor Aloisa Brunnera.
Múzeum holokaustu má slúžiť ako inštitúcia s potenciálom vzdelávania a výchovy proti všetkým formám neznášanlivosti, násilia a extrémizmu.
