ŽILINA – Slováci sa nikde vo svete nestratia. Dôkazom toho je aj mesačná expedícia slovenských stredoškolákov v ekvádorskom pralese. Podarilo sa im urobiť fascinujúce zábery, ktoré pred nimi ešte nikto iný nezhotovil.
Traja talentovaní stredoškoláci z Gymnázia Veľká Okružná v Žiline, menovite Matej Krajči, Denis Fitzel a Samuel Kriška, sa na odvážnu augustovú expedíciu vydali spolu so známym paleobiológom Petrom Vršanským. „Naša expedícia v rámci medzinárodného roku svetla skúmala formy svietiacich živočíchov v juhoamerickom primárnom pralese,“ opisuje Samuel Kriška z tímu úspešných stredoškolákov. V džungli skúmali bioluminescenciu alebo inak povedané svetielkovanie, teda svetlo produkované a vyžarované živými organizmami.
Ďalší objav preslávil Slovensko na celom svete: Výskumník našiel les s chodiacimi stromami
„Z vedeckého hľadiska ide o formu chemoluminescencie. Túto schopnosť nájdeme najčastejšie u rôznych morských živočíchov, ako sú roralovce, medúzovce, rebrovky, kôrovce, hlavonožce a, samozrejme, svietiace ryby,“ vysvetľuje mladý výskumník zo skupiny, ktorú spletitými cestami pralesa viedli indiánski sprievodcovia z kmeňa Kečua Roberto a Livio.
Svetlo má viac funkcií
Ako ďalej spresňuje, na súši je známych menej takýchto druhov. Túto schopnosť majú aj viaceré baktérie, huby, stonožky, niektoré obrúčkavce, slimák dyakia striata a tri skupiny hmyzu. „Dôvody, prečo tieto organizmy svietia, sú skutočne rôznorodé. Často iba kvôli komunikácii medzi sebou navzájom, ale ide aj o spôsob, ako varovať a zastrašiť predátora. Svetlom môžu útočníka odlákať alebo dokonca oslepiť. Svetlom sa dá takisto prilákať korisť. Bioluminescencia slúži aj ako kamufláž, či mimikry,“ pokračuje Kriška a dodáva, že jej hlavnou výhodou je energetická nenáročnosť vďaka efektívnej tvorbe svetla. Pri typickej reakcii a vzniku svetelného žiarenia sa totiž vyžiaria iba 4 percentá spotrebovanej energie v podobe tepelného žiarenia.
Študenti sa do ekvádorského pralesa dostali po tom, ako sa v marci tohto roku zapojili do projektu SUMACO 2015: mesiac v pralese okom vedy, ktorý organizovala SAV pod záštitou MŠVVaŠ SR. Súťaž pozostávala z teoretických i praktických úloh a otázok z biológie, chémie, fyziky, všeobecného prehľadu a Ekvádoru a nadaným stredoškolákom sa ju podarilo vyhrať.
„Odmenou za snahu bola expedícia do pralesa po boku paleobiológa Petra Vršanského. S ním sme sa presekávali pralesom, doslova brodili bahnom a pozorovali napríklad aj výbuchy sopky El Reventador. Ale hlavne sa nám podarilo urobiť viac ako 1 500 meraní kováčikov, svetlušiek, či lariev z čelade Phengodidae,“ spomína Žilinčan.
Gigantické kováčiky žiarili ako baterka
Svetlo študenti merali spektrometrom s optickým káblom. Svetelné spektrá potom fotili zrkadlovkou s nanofiltrom rozkladajúcim zložky svetla, nalepeným na objektíve fotoaparátu. Toto vybavenie pripravilo a zabezpečilo Národné laserové centrum. Takisto im poskytlo veľmi jemný prístroj na meranie svetla prostredia, aby bolo možné zistiť, pri akých vonkajších svetelných podmienkach boli merania urobené.
Počas mesiaca slovenskí výskumníci navštívili tri rezervácie v oblasti Sumaco - francúzsku základňu v rezervácii Río Bigal (1 200 m. n. m.), britskú v San José de Payamino (300 m. n. m.) a americkú v rezervácii Alto Coca (2 000 m. n. m.). Východiskovým bodom bolo mesto Loreto.
„Vlhkosť vzduchu v pralese zriedka klesne pod 90 percent, čo značne znepríjemňuje dlhodobý pobyt, ale aj prácu s technikou. V najvyššie položenej rezervácii bol už horský hmlový prales. Okolo siedmej sa stmievalo a vtedy aj začal lietať svietiaci hmyz. V čierňave preblikovali malé lampášiky. Svetlá kreslili v tme obrazce, zhasínali a zase svietili. Bol to fascinujúci pohľad. Niektoré gigantické kováčiky skutočne žiarili ako baterka,“ so záujmom opisuje mladý vedec.
Denis zo skupiny talentovaných stredoškolákov chytal všetky svetielkujúce živočíchy do sieťky. Potom ich študenti odmerali, odfotili a ak ešte stále svietili, tak ich svetlo zmerali spektrometrom. „Spektrá zachytával zrkadlovkou Matej. Kováčiky svietia nažlto alebo oranžovo. Merania sa podarili a výsledky, ktoré momentálne ešte spracúvame, vyzerajú veľmi sľubne,“ dodal na záver Samuel Kriška.
