BRATISLAVA - O objav, ktorý zaujal i v prestížnom žurnále National Geographic, sa postaral herpetológ Daniel Jablonski z Univerzity Komenského v Bratislave. Podarilo sa mu totiž nájsť plaza, ktorého vzhľad je možno na prvý pohľad odstrašujúci, ale na druhý odhaľuje jeho neobyčajnú minulosť. Ide o vôbec prvý prípad svojho druhu, ktorý sa v prírode podarilo nájsť.
„Ide o jaštericu s odborným názvom Algyroides nigropunctatus a je to endemický druh z Balkánskeho polostrova,“ hovorí zoológ Daniel Jablonski o plazovi, na ktorého počas výskumu v tejto časti sveta narazil spolu so svojímm kolegom náhodou. „Nikde inde vo svete by ste tento druh živočícha nenašli. To, že mal jedinec tohto druhu tri chvosty, z neho robí pre zoológov zaujímavý objekt,“ dodáva na adresu unikátnej jašterice s tromi chvostmi, ktorá zaujala výskumníkov z celého sveta.
Antinobelovu cenu dostali aj Slováci: Za bláznivý výskum účinkov bozkávania a sexu
„Trifurkácia chvostu, čiže regenerácia chvostu na tri časti bola u tohto druhu zaznamenaná po prvýkrát a nález nás veľmi prekvapil,“ opisuje svoje dojmy vedec, ktorý plaza objavil počas výskumu na území južného Srbska/Kosova a dlhodobo sa zaoberá spôsobom života, geografickým rozšírením a evolúciou plazov na Balkáne.
Jašterica sa asi stretla s predátorom
„Fenomén „viacchvostosti“ je v odbornej literatúre známy iba u niekoľkých ďalších druhov jašterov. Oveľa bežnejší je dvojitý chvost, bifurkácia, keď sa plazovi v priebehu regenerácie stratenej alebo poškodenej chvostovej časti vytvoria chvosty dva,“ vysvetľuje so spresnením, že chvosty jašterice merali na dĺžku 30, 15 a 10 milimetrov.
„Náš nález je však zaujímavý ešte v jednej veci a to, že pôvodný chvost jašterica zrejme úplne stratila a regenerácia prebehla nanovo na tri časti a nie na iba jednu, ako by sa dalo predpokládať,“ doplnil Jablonski s tým, že oveľa bežnejšie je, keď v rámci evolučnej adaptačnej stratégie pri kontakte s predátorom v takýchto prípadoch chvost alebo iná časť tela len natrhne, ale neodpadne. Zo zraneného miesta potom začne vyrastať nové regenerované tkanivo, čo má často za následok dva chvosty. Pozoruhodný nález je teda nielen akousi hračkou prírody, ale odhaľuje aj to, že život trojchvostej jašterice visel niekedy doslova „na chvoste“.
