BRATISLAVA - Slovenský paleobiológ Peter Vršanský sa dostal na prestížnu titulku BBC už druhýkrát v tomto roku. Prvý raz za výskum prehistorického švába a teraz s naozaj veľmi nezvyčajným odhalením. V ekvádorskom pralese ho zaujal mimoriadne zvláštny druh chodiacich stromov.
Fascinujúce stromy sa nachádzajú asi sto kilometrov od hlavného ekvádorského mesta Quito v rezervácii Sumaco, ktorá spadá pod ochranu UNESCO. „Chodiace stromy miestni Indiáni poznajú odnepamäti, aj veda ich pozná už dlho. Menej sa vie o tom, že vytvárajú celé lesy. Bohužiaľ, tieto lesy sú ohrozené nedomyslenými zákonmi. Vyzerá to tak, že v pralese sú z vedeckého pohľadu úplne nové druhy chodiacich stromov či paliem a to aj na periférii alebo vo vnútri rezervácií,“ opísal pre Topky paleobiológ Peter Vršanský, ktorý pracuje v Ústave vied o Zemi SAV v Bratislave.
Neobyčajný objav zoológa z bratislavskej univerzity: Príroda nás dokáže poriadne prekvapiť
Výskumný tím okolo Vršanského bol spočiatku zameraný na kopálové stromy, z ktorých vzniká jantár. Ten mal byť aj predmetom vedeckej štúdie. Náhodný objav však poukázal na nesmiernu diverzitu rastlín, o ktorých ešte veľa nevieme a celý výskum aj aktivitu vedcov posunul na ich priamu ochranu.
Za rok môžu prejsť až 20 metrov
Tzv. chodiace stromy môžu za rok prejsť až 20 metrov. „Dôvodom je pohyblivá pôda a každodenné dažde spôsobujúce eróziu. Zatiaľ čo spodok sa hýbe, svetlo v korunách stromov, a teda aj miesto, je len jedno. Preto väčšinu času chodia tým spôsobom, že prešľapujú na mieste,“ pousmial sa vedec. Keď sa ale miesto okolo nich naruší alebo padnú dolu, môže jediný ich krok merať aj 20 metrov. „Tento fenomén sa týka niekoľkých druhov stromov, predovšetkým paliem, ktoré rastú v Južnej Amerike, nielen v Ekvádore. Ekvádor je ale krajinou s najväčším podielom chránených území a keďže nie je veľký, problémy s ochranou sa reálne dajú riešiť,“ vysvetľuje výskumník.
Chodiace palmy sa podľa Vršanského dokážu „dožiť“ približne sto rokov, čo z pohľadu stromov nie je veľa. Ich veľkou výhodou je však to, že vedia celkom úspešne odolávať klimatickým zmenám. „V oblasti je veľmi členitý reliéf zahŕňajúci miesta najviac vzdialené od stredu Zeme (viac ako Himaláje), kde nie je žiadna vegetácia kvôli chladu, takže pri prípadnom oteplení sa les len posunie vyššie,“ ozrejmuje slovenský vedec. Smutne však dodáva, že v takej podobe, v akej ich poznáme dnes, možno kvôli ťažbe zmiznú ešte pred výraznejším oteplením.
Patria medzi ohrozené druhy
Chodiace stromy sú oficiálne chránené v národných parkoch v rámci UNESCO Biosférickej rezervácie SUMACO v Ekvádore, ale aj inde v Južnej Amerike. Mimo parkov sú však ohrozené, a dokonca aj vnútri UNESCO biosférickej rezervácie ich život niekedy visí na vlásku. To bolo súčasne cieľom projektu - poukázať, že najbohatšie lesy sveta sú reálne ohrozené.
„Predovšetkým sme tieto lesy identifikovali ako tie, ktoré majú najväčšiu diverzitu planéty a týka sa to najmä rozkladného reťazca. Žije tu na jedinom mieste viac druhov švábov ako v celej Severnej Amerike alebo celej Európe dohromady. Niektoré pripomínajú lietajúce priehľadné vtáky, niektoré hrajú farbami ako motýle, iné žili v Colorade už pred 49 miliónmi rokov. A tak sme sa ocitli razom až v príliš dokonalej prítomnosti a zároveň v geologicky významnej minulosti,“ so záujmom poznamenal paleobiológ a ochranca prírody.
