BRATISLAVA – Výskum, ktorý vás najprv rozosmeje, ale potom vás prinúti zamyslieť sa. Tak znie definícia Ig Nobelovej ceny, ktorú vedci už 25 rokov poznajú ako „Antinobelovu cenu“. Natália Achimská, ktorá sa tento rok spolu so svojím tímom stala držiteľkou jednej z nich za výskum bozkávania, Topkám prezradila, čo slovenských vedcov doviedlo až k prelomovému zisteniu.
„Keď organizátori prvý raz kontaktujú víťazov, pošlú im e-mail, v ktorom uvedú, že im píšu kvôli výskumu, ale všetko je prísne tajné,“ hovorí Natália Achimská, ktorá bola prvou oslovenou osobou zo strany organizátorov Ig Nobelovej ceny. V tom čase to bolo približne trištvrte roka od dokončenia jej doktorandského štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a „prísne tajný“ e-mail považovala za obyčajný spam alebo pokus o žart. O Ig Nobelovej cene totiž nikdy dovtedy nepočula. „Ale o pár dní mi písali znova. Našťastie, medzičasom sa mi ozval aj kolega z nášho tímu, ktorého potom kontaktovali tiež,“ pokračuje Slovenka, ktorá na výskume úzko spolupracovala s Petrom Celecom a Jaroslavou Durdiakovou.
Superodvážny experiment v Trnave: Peter skúšal Slovenky, bozk alebo rana!
Slováci dostali Ig Nobelovu cenu za výskum bozkávania, na ktorý sa vlastne podujali náhodou. Natália Achimská momentálne pracuje v súkromnej firme a období štúdia sa ako doktorandka zaoberala skúmaním slín a voľnými radikálmi v nich. Keďže ústrednou témou jej štúdia boli sliny, nepriamo sa podieľala aj na výskume slín tehotných žien na Lekárskej fakulte. Vedci vtedy chceli dokázať, že pohlavie dieťaťa sa dá zistiť nielen z krvi, ale aj z DNA v slinách. „DNA dieťaťa prechádza aj do slín matky. Keď sme testovali sliny matiek čakajúcich chlapcov, našli sme v nich chromozóm Y, ale keď prišlo na testovanie dievčatiek, okrem chromozómu X sme u niektorých nachádzali aj Y,“ spresnila Achimská. Keď vylúčili kontamináciu vzoriek výskumníkmi mužského pohlavia, museli hľadať iný dôvod tejto záhady.
Museli sme sa dve minúty intenzívne bozkávať
„Vedúceho výskumu napadlo, či za týmto skresleným výsledkom nemôže byť bozkávanie tehotných žien s ich partnermi pred odobraním vzorky slín. Študentky z laboratória teda dostali pokyn, aby sa dve minúty intenzívne bozkávali so svojimi partnermi a vymenili si s nimi čo najviac slín. Následne mali napľuť do skúmavky,“ pobavene opisuje mladá vedkyňa výskum, do ktorého bolo zapojených 12 párov. Analýza ich slín potom vyšla presne podľa očakávania. „Vo všetkých vzorkách sme našli aj chromozóm Y, vo viacerých dokonca až hodinu po bozkávaní!“ doplnila.
Neobyčajný objav zoológa z bratislavskej univerzity: Príroda nás dokáže poriadne prekvapiť
Slovákom sa podarilo dokázať, že mužská DNA ostáva v ženských slinách ešte dlho po bozkávaní. „Pre nás malo toto zistenie veľký metodický význam, lebo neviete vylúčiť, čo robil človek pred odobratím vzorky slín,“ dodala. „De facto je teda výskum pohlavia dieťaťa zo slín nepoužiteľný v praxi. Výstup sme však publikovali vo forenznom časopise a môže byť použiteľný pri sexuálnych trestných činoch, keď útočník znásilnenú ženu bozkáva. V jej slinách potom ostáva aj jeho DNA a ak sa žene včas odoberie vzorka slín, môže to uľahčiť identifikáciu páchateľa,“ vysvetlila. Ak teda výskum niekoho najprv rozosmial, neskôr museli uznať jeho význam. Nehovoriac o tom, že si ho všimli aj vedci v Amerike.
Víťazom dali 10 triliónov
Samotný ceremoniál sa konal 17. septembra 2015 v Bostone, mladá vedkyňa sa ho však nemohla zúčastniť kvôli vlastnej svadbe, ako s potešením prezradila. Do Ameriky teda leteli len jej dvaja kolegovia, Peter Celec a Jaroslava Durdiaková. „Celý slávnostný ceremoniál sa odohrával v zábavnom duchu, diváci na pódium hádzali papierové lietadielka a niektorí ocenení prišli na odovzdávanie cien dokonca v kostýmoch,“ usmieva sa.
„V Bostone potom kolegovia strávili niekoľko dní napriek tomu, že si museli financovať všetko vrátane cesty a ubytovania,“ spresnila s tým, že každý z vedcov sa na vyhodnotenie veľmi teší bez ohľadu na to, že každý z nich „vyhráva“ len 10 triliónov zimbabwianskych dolárov, ktoré majú hodnotu asi štyri eurá (pozn. zimbabwiansky dolár sa už nepoužíva). Okrem peňazí dostal každý z ocenených ako darček plastový stromček v kvetináči s vyobrazením základných životných prvkov, pretože ústrednou témou jubilejného 25. ročníka bol život. „Ocenenia víťazom odovzdávali samotní držitelia Nobelových cien,“ upozornila na záver Slovenka a ako pikošku dodala, že tri z dvanástich párov zapojených do výskumu sa onedlho po pokuse zosobášili. Bozkávanie môže mať teda naozaj niekoľko „vedľajších účinkov“.
