BRATISLAVA - Medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou sa schyľuje k dohode storočia. Zmluva TTIP by mala Slovensku priniesť desaťtisíce nových pracovných miest, no kritici upozorňujú aj na istú mieru kontroverzie, ktorú vyvoláva. Ako je to naozaj, sme sa spýtali odborníkov a taktiež amerického veľvyslanca, podľa ktorého budú Slováci zo zmluvy výrazne profitovať.
Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo TTIP, známe aj ako Transatlantická zóna voľného obchodu, budí vášne na celom svete. Politici a ekonómovia sa nevedia zhodnúť na tom, či prinesie viac výhod, alebo naopak nevýhod. Minulý týždeň o pripravovanej dohode hlasovali poslanci Európskeho parlamentu, jeho predseda Martin Schultz ale nakoniec rozhodnutie presunul na neskoršie obdobie, pretože proti zmluve v súčasnej podobe vystúpilo viacero poslancov EP, vrátane tých slovenských. Poďme sa teraz pozrieť na to, čo TTIP vlastne je.
Najväčšia dohoda svojho druhu na svete
TTIP je pripravovaná dohoda o zóne voľného obchodu medzi EÚ a USA a ak ju Európsky parlament aj americký Kongres schvália, pôjde o najväčšiu dohodu svojho druhu na svete. Zmluva by mala podľa odhadov priniesť ekonomike štátov EÚ 120 miliárd eur, 90 miliárd tej americkej a zvyšku sveta 100 miliárd eur. TTIP ale vyčítajú to, že posilní pozíciu nadnárodných korporácií, omedzí demokraciu a sťaží úlohu národných vlád pri regulácii trhu v prospech občanov.
POZITÍVA TTIP
Martin Vlachynský (Analytik INESS): Obchod je zdrojom bohatstva už od staroveku. Každé jeho uvoľnenie znamená väčšie príležitosti pre výrobcov aj spotrebiteľov.
Vladimír Vaňo (Analytik Sberbank): Celkové prínosy tejto dohody pre spotrebiteľov sú mnohonásobne vyššie, než straty niektorých málo špecifických subjektov. Pre dominantné odvetvia slovenského priemyslu by TTIP bola nepochybne prínosom. Rovnako aj pre rozvoj úspešných a konkurencieschopných firiem - z pohľadu ich obratu, ako aj zamestnanosti.
Zdenko Štefanides (Analytik VÚB): Užšie prepojenie vzájomného obchodu a investícií prinesie nový impulz pre rast ekonomík a tvorbu pracovných miest na oboch stranách Atlantiku.
Matúš Pošvanc (Analytik Nadácia F. A. Hayeka): Sú minimálne v tom, že sa hovorí o voľnom obchode medzi EU a USA. Ten dnes nie je zaťažený primárne clami. Je však zaťažený reguláciami a technickými obmedzeniami. Obchodné vojny sa dnes robia skôr týmito metódami ako jednoducho clami.
Stanislav Pánis (Analytik J&T): Prispeje k zrýchleniu ekonomického rastu a zlepšeniu zamestnanosti na oboch stranách Atlantiku. Vytvorí sa bezbariérový trh s veľkosťou 820 miliónov spotrebiteľov, pričom sa odstránia aj mnohé regulácie, ktoré delia USA a EÚ a budú harmonizované rôzne štandardy. Podľa prepočtov Európskej komisie by to mohlo EÚ priniesť okolo 200 miliárd pridanej hodnoty, čo je v prepočte 545 eur na obyvateľa.
NEGATÍVA
Zdenko Štefanides (Analytik VÚB): Pre sektory, ktoré sú rôznymi clami a inými prekážkami obchodu chránené pred konkurenciou, liberalizácia obchodu znamená problém. Zvlášť citlivým je v tomto smere sektor poľnohospodárstva.
Stanislav Pánis (Analytik J&T): Pri odstraňovaní obchodných bariér, redukcii regulácií a harmonizovaní štandardov, ktoré zlepšia konkurenčné prostredie, nevidím riziká. Niekoľkým podnikom narastie konkurencia, čo môže vyvolať tlak na marže a zisky, ale z makropohľadu to prinesie prínos väčšine. A o to v prípade TTIP ide.
Matúš Pošvanc (Analytik Nadácia F. A. Hayeka): Negatíva vnímam hlavne v tom, že dohoda podľa mňa prinesie opäť nejaké regulácie a napokon i obmedzenia. Voľný obchod sa dá totižto urobiť jednoducho. Vyhlásením, že všetko, čo je o.k. v USA bude aj v EÚ a naopak. A potom nech si spotrebiteľ vyberie. To, že sa vôbec rokuje o nejakej dohode jednoznačne naznačuje, že obmedzenia a regulácie ostanú.
Martin Vlachynský (Analytik INESS): Na uvoľnenie obchodu nepotrebujete roky trvajúce rozhovory ani tisíc stranové dokumenty - stačí odstrániť vybudované prekážky. TTIP na jednej strane trocha uvoľní obchod, na strane druhej naň položí obrovskú konštrukciu transatlantických regulácií.
Dominika Ondrová (Analytik Poštová banka): Na strane verejnosti panujú obavy týkajúce sa do istej miery straty suverenity a nutnosti podriadiť sa. Isté však je, že v každom, nielen obchodnom vzťahu, je potrebné si nastaviť podmienky fungovania tohto spojenia tak, aby boli vyhovujúce pre všetkých zúčastnených. To platí aj v tomto prípade. Je prirodzené, že čerpanie výhod vo vybraných oblastiach je spravidla podmienené aj zdravou mierou kompromisov v iných oblastiach. Podľa odhadov Európskej komisie, ale aj iných medzinárodných inštitúcií sa toto partnerstvo považuje za prínos pre európske ekonomiky.
V ČOM TTIP POMÔŽE SLOVENSKU?
Zdenko Štefanides (Analytik VÚB): Slovensko bude z TTIP profitovať. Prínosy liberalizácie obchodu sú zvlášť významné pre proexportne orientovanú ekonomiku akou je práve slovenská. Podľa odhadov Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS), v prípade úplnej liberalizácie obchodu medzi USA a EÚ sa pre slovenskú ekonomiku očakáva nárast zahraničného obchodu okolo troch percent a vytvorenie takmer 30 tisíc nových pracovných miest.
Stanislav Pánis (Analytik J&T): Prakticky nemám pochýb o tom, že z toho bude Slovensko profitovať. Najmä prostredníctvom zlepšenia rastu našich hlavných obchodných partnerov na čele s Nemeckom vďaka intenzívnejšej obchodnej výmene s USA. V podobe rýchlejšieho ekonomického rastu, v zlepšení sa trhu práce, v tlakoch na pokles cien a zvýšení kvality produktov, a v konečnom dôsledku v raste životnej úrovne.
Martin Vlachynský (Analytik INESS): Z obchodu profitujú vždy obe strany, inak by sa neuskutočnil. Kto zažil administratívne peklo preclenia balíka z USA, isto ocení každé zlepšenie. Predstavte si, že by Prešovčan pri každej kúpe výrobku z iného mesta musel mestu Prešov zaplatiť 40% clo. Každý si asi vie predstaviť, že odstránenie tohto cla by Prešovčanom výrazne zlepšilo ekonomickú situáciu. Odstránenie ciel na národnej/nadnárodnej úrovni je to isté.
Dominika Ondrová (Analytik Poštová banka): Profitovať by z toho mohla aj malá, otvorená, proexportne orientovaná ekonomika Slovenska. Pre malé a stredné podniky môže byť aktuálne náročné realizovať obchod s partnermi spoza druhej strany Atlantiku. TTIP by mohla pomôcť znížiť jednak náklady pri vstupe na americký trh, ale aj znížiť byrokraciu prostredníctvom harmonizácie jednotlivých rozdielov. Zjednodušenie vstupu na tento trh a možnosť realizácie obchodov by sa mohla podpísať pod rast obratu jednotlivých firiem, čo by následne mohlo viesť k rastu ich produkcie a tak aj zamestnanosti. To je pozitívom pre celé naše hospodárstvo.
Matúš Pošvanc (Analytik Nadácia F. A. Hayeka): Mohlo by. Pokiaľ sa dojednajú slobodnejšie podmienky obchodu, môže to mať dopad napr. na zníženie cien pre spotrebiteľov, pre niektoré naše firmy to môže tiež znamenať nové objednávky a pre tie ďalšie by to mohlo priniesť pozitíva sprostredkovane; vo forme vyšších dodávok našim hlavným obchodným partnerom. Samozrejme pokiaľ budú podmienky v TTIP nezmyselné, nič z toho nenastane.
PREČO JE OKOLO TTIP TAKÝ ROZRUCH?
Vladimír Vaňo (Analytik Sberbank): Je to naháňanie emotívnych strašiakov, akých sme boli (zbytočne) svedkami či už pred vstupom do Európskej únie, alebo napríklad pri príchode maloobchodných reťazcov na Slovensko. Vyjednávanie kompromisnej dohody o vzájomnom obchode a investíciách je - ako vyplýva z podstaty dohody - obchodným vyjednávaním, preto tak, ako pri každom obchodnom vyjednávaní, je v taktickom záujme oboch strán príliš pred partnerom neodkrývať "kuchyňu", kde sa tvorí stratégia pre vyjednávanie.
Martin Vlachynský (Analytik INESS): Otváranie sa svetu nesie so sebou riziká, že niektoré staré poriadky a štruktúry utrpia. Vždy existoval historický spoločenský boj medzi otvorenosťou (ekonomickou, kultúrnou, politickou) a uzavretosťou.
Zdenko Štefanides (Analytik VÚB): Z toho čo vnímam, kritici TTIP majú ideologické výhrady voči globalizácii a liberalizácii všeobecne. V Európe je zvlášť citlivou témou ochrana zdravia a regulačné opatrenia brániace pestovaniu geneticky modifikovaných potravín. Podľa dostupných informácií však harmonizácia v tejto oblasti nie je predmetom rokovaní TTIP.
Matúš Pošvanc (Analytik Nadácia F. A. Hayeka): Rozhovory prebiehajú za zavretými dverami, čo dáva priestor pre konšpirácie všetkého druhu, z ktorých niektoré môžu byť aj pravda. Ale dnes žijeme vo svete, ktorý takto funguje a inak nebude. Osobne som naklonený dohode o čo najviac slobodnom obchode. Či TTIP touto slobodnou dohodou bude aspoň z časti, uvidíme. Ak nie, nemá zmysel, resp. jeho dopady nebudú žiadne. Ak áno, bude to nejaký krok k vpred.
AMERICKÝ VEĽVYSLANEC VIDÍ VÝHODY
"Slovensko so svojou exportne orientovanou ekonomikou patrí medzi krajiny, ktoré budú zo zmluvy TTIP profitovať najviac. Keď ste v roku 2004 vstúpili do Európskej únie, a tým pádom aj do obdobnej zóny voľného obchodu nazývaného Európsky jednotný trh, krátko nato sa začal rozmach "Tatranského tigra" a Slovensko zaznamenalo jedno zo svojich najhviezdnejších období čo sa ekonomického rastu týka. V roku 2007 sa HDP zvýšilo o rekordných 10 percent. Podobne by to malo byť aj s TTIP. Prieskum, ktorý sme nedávno vykonali v spolupráci so 450 slovenskými podnikmi, potvrdil, že dohoda TTIP by na slovenskú ekonomiku mala taktiež pozitívny dosah," vysvetlil Theodore Sedgwick.
Podľa štúdie sa väčšina slovenských podnikateľov, veľkých aj malých, domnieva, že TTIP by slovenskej ekonomike priniesla nové príležitosti a pomohla krajine zotaviť sa z recesie. 89 percent z nich si myslí, že liberalizácia obchodu pozitívne ovplyvní zamestnanosť. Zmluva podľa odhadov vo výraznej miere zvýši HDP a celkový export do USA. Ešte výraznejšie ale zvýši objem exportu a importu do a z ostatných krajín EÚ, predovšetkým Nemecka a štátov V4. Sekundárnym efektom bude napríklad zvýšenie počtu pracovných miest na Slovensku, predpokladá veľvyslanec.
Viaceré ekonomické štúdie podľa Sedgwicka predpovedajú, že z dohody bude výrazne benefitovať automobilový priemysel, a tým pádom prakticky aj celé Slovensko ako najväčší výrobca automobilov na svete na jedného obyvateľa. "Nesmieme samozrejme zabúdať ani na väčší výber a nižšie ceny tovarov v dôsledku zavedenia Transatlantického obchodného a investičného partnerstva," dodáva Sedgwick.
Svetoví ekonómovia sa zhodujú v tom, že z dohody TTIP obe zúčastnené strany, teda Spojené štáty a krajiny Európskej únie, vyťažia. Ako pripomenul analytik Sberbank Vladimír Vaňo, aj na Slovensku sme sa na vlastnej koži presvedčili, že prehĺbenie zahraničných investícií a obchodu má pre všetky zúčastnené strany priaznivý prínos. "V súčasnosti viac než 80% slovenského vývozu smeruje do Európskej únie, zrýchlenie jej hospodárskeho rastu by tak nepriamo prospelo aj Slovensku," konštatoval.
