BRATISLAVA - K neodmysliteľným symbolom týchto dní patria okrem dobrého jedla a šibačky aj maľované vajíčka. Vedeli ste, že kraslice pochádzajú zo siedmeho storočia? O tom, čo vlastne symbolizujú, čo s nimi treba robiť a ako ich zdobili naši predkovia, sme sa rozprávali s uznávaným glosátorom, historikom a spisovateľom Vladimírom Tomčíkom.
Tradičnými symbolmi Veľkej noci sú bahniatka, zajačiky, barančeky, vajíčka a predovšetkým kraslice, symbol plodnosti, nového života a aj znak lásky. "Kraslice boli symbolom znovuzrodenia, zaorávali sa do zeme a v pohanských časoch dokonca bývalo zvykom pomilovať sa na prvej vyoranej brázde, a tak si zaistiť bohatú úrodu," opísal historik.
Kraslice pochádzajú zo 7. storočia
Najstaršie nálezy kraslíc na našom území pochádzajú zo staroslovanských hrobov a sú datované do 7. storočia. Vajíčka sa zdobili figurálnymi, animálnymi a vegetatívnymi motívmi či ornamentmi. "Čisto geometrické motívy pripisovali mocnému staroslovanskému Perúnovi - po slovensky Paromovi - bohovi hromu a blesku, ochrancovi poľnohospodárstva a plodnosti. Perún lietal po nebi na mlynskom kameni, metal ohnivé blesky, rozháňal mraky, roztápal sneh a takéto kraslice s geometrickými motívmi nazývali Perúnovými bleskami," ozrejmil Tomčík.
Výslužka pre šibačov
Neskôr maľované vajíčka plnili nielen symbolickú, ale aj darovaciu funkciu. Kraslice pôvodne zdobili mladé dievčatá a na Veľkonočný pondelok ich dostávali šibači ako výslužku. Mládenci podľa náročnosti výzdoby a ornamentu mohli dokonca zistiť nakoľko sú u dievčiny vítaní.
Techniky zdobenia a farbenia
"Vajíčka sa na Veľkú noc farbili v cibuľových šupkách, v mladých bylinkách, v kôre a po uvarení sa ešte teplé natierali slaninovou kožou, aby sa pekne leskli. Po uvarení a zafarbení sa do škrupiny ostrým kovovým predmetom vyškrabával ornament a niekedy i textový odkaz," opísal historik a dodal, že zdobili sa najmä vyfúknuté vajíčka – kraslice a každý región na Slovensku mal svoj tradičný spôsob ich zdobenia, odlišovali sa farebnosťou, voľbou ornamentu či motívu.
Najtradičnejším spôsobom výzdoby kraslíc bolo tradičné maľovanie. Na vajíčka sa pripevňovali rastlinky, kvietky či vetvičky a po uvarení a odstránení nalepeného predmetu vznikol v negatíve zaujímavý odtlačok. Obľúbenou technikou bola výzdoba voskom. Vosk sa na vajíčka nanášal husím brkom, drevenou paličkou či špendlíkom a zo zafarbeného vajíčka sa odstraňoval teplou handričkou. Vznikali tak ornamenty linkové či pospájané z jednotlivých bodiek. Farba sa z uvareného vajíčka odstraňovala aj leptaním kapustnou vodou, octom či neskôr kyselinou.
Samostatnou technikou bola výzdoba kraslíc geometrickými vzormi zo slamy, ktoré sa na kraslice nalepovali riedkym cestom. Používala sa prírodná či farbená slama a neskôr ju nahrádzali vlnou a najrozličnejšou priadzou. "Za unikátne môžeme považovať kraslice zdobené starou drotárskou technikou odrôtovania tenkým medeným drôtom a krehké vyrezávané kraslice pripomínajúce nádherné čipky zo Španej doliny," doplnil Tomčík.
