BRATISLAVA - Veľká noc symbolizuje rozlúčku so zimou a vítanie jari. V mnohom naviazala na archaické pohanské tradície, súčasne sa stala najväčším kresťanským sviatkom a mnohé staré tradície a zvyky sa u nás dodržiavajú dodnes. O tom, ako to bolo v minulosti, aké zvyky pretrvali, čo vlastne znamenajú a symbolizujú sme sa rozprávali s uznávaným glosátorom, autorom a znalcom dejín, bratislavským historikom a spisovateľom Vladimírom Tomčíkom.
"Po úmornej a dlhotrvajúcej zime sa naši predkovia úprimne tešili z príchodu jari, chápali to ako víťazstvo svetla nad tmou, oslavovali zrod nového života," začína historik svoje rozprávanie a pokračuje: "Štyridsať dní od konca fašiangov, teda od Popolcovej stredy, veriaci dodržiavali prísny pôst a odopierali si aj každú zábavu. Takýmto spôsobom si pripomínali umučenie Ježiša Krista a duchovne sa pripravovali na jeho zmŕtvychvstanie."
Proti bosorkám cesnakom
Ako opisuju Tomčík, staré veľkonočné obradové zvyky boli podmienené vítaním zrodu nového života, domácnosť i kuchynský riad, na ktorom sa mali pripravovať, a z ktorého sa mali konzumovať sviatočné jedlá, museli dôkladne vyčistiť. Dodnes sa dodržiava, že na zelený štvrtok sa konzumujú jedlá zelenej farby, ako napríklad špenát, žihľava, či divoké bylinky. V tento deň sa po prvý raz v roku vyháňal dobytok na pašu, na vráta stajne sa proti bosorkám maľovali kolomažou kríže a dobrú ochranu poskytoval aj cesnak. Zlé a nečisté sily sa plašili a odháňali zvukom rapkáčov, či práskaním bičov.
Ak chcete muža, rozsypte mravenisko
Magické úkony mali zabezpečiť priaznivý nasledujúci rok, hojnosť, zdravie i lásku. Na veľký piatok sa nesmelo rúšať zemou, teda na poli sa nesmeli vykonávať žiadne práce. Ešte pred svitaním sa ľudia kúpali v studenej vode v potoku a verili, že tak budú po celý nasledujúci rok zdraví a nebudú mať žiadne kožné choroby. "Po tieto dni sa praktikovalo množstvo úkonov spojených s erotikou. Napríklad láska muža sa dala získať, ak sa napil vody, v ktorej sa dievča umylo a ak chcelo pripútať záujem mládencov, bolo vo zvyku zobrať mravenisko a rozsypať ho okolo domu. Tým sa zaručilo, že nápadníkov bude toľko ako mravcov v mravenisku," vysvetlil historik.
Príprava jedál
Na bielu sobotu sa pripravovali veľkonočné obradové jedlá, pálili sa judáše, zahasil sa starý oheň a zakladal sa nový. Oheň symbolizoval očistu a tiež zaháňal zlé sily. Aj nedojedené sviatočné pokrmy sa neodkladali, ale museli sa spáliť. V nedeľu sa pri kostoloch posväcovali varená údená šunka, vajíčka, chlieb a predovšetkým pascha, obradový koláč z vajíčok, ktoré zaisťovali zrod a pokračovanie života, opísal Tomčík a doplnil, že zelené a rozkvitnuté vetvičky zas symbolizovali silu života a zdravia. Na slávnostnú príležitosť sa piekli jahniatka či kozliatka a symbolické barančeky pripravovali aj ako sladké koláče. No a na veľkonočný pondelok sa oblievali a šibali dievčatá.
"Mnohí, zahraniční návštevníci Slovenska sa pozastavujú nad týmito veľkonočnými zvykmi, ktoré sa im javia ako niečo násilné. Áno, môžu mať taký pocit. Ale treba povedať, že ani šibanie a ani oblievanie studenou vodou, či dokonca hádzanie do potoka, nemalo ženy ponížiť. Práve naopak," vysvetlil historik a doplnil: "Voda je symbolom zdravia a čistoty a dievčatá neobliate „živou vodou“ nemohli byť krásne a žiadúce. Ježiša Krista síce bičovali, ale šibanie korbáčom z vŕbových prútov napučaných miazgou dievčatám zabezpečovalo, že budú ohybné ako prútik a nakoniec, ak niekoľko švihov po nohách zaručilo krásu a príťažlivosť, to sa vytrpieť oplatilo."
