BRATISLAVA – Predvianočné obdobie malo odjakživa svoje silné čaro. Skončila sa vyčerpávajúca práca na poli, dni boli čoraz kratšie a vo fantázii našich predkov ožívali nielen strašidelné bytosti, ale aj túžba po láske či poznaní budúcnosti. O takzvaných stridžích dňoch, najtemnejšom období roka, Topkám porozprávala profesorka etnológie Marta Botíková.
„Slováci sú dedičmi agrárnej kultúry, takže mnohé veci, ktoré máme zažité aj dnes, vychádzajú z cyklu roľníckej práce a roka. Takzvané stridžie dni sa z viacerých dôvodov spájajú s jesenným obdobím a príchodom zimy,“ objasnila na úvod profesorka etnológie Marta Botíková. Naši roľnícki predkovia vnímali život cyklicky a slovenské kultúrne dedičstvo je preto úzke späté s týmto spôsobom života. „Roľnícky kalendár dodáva rytmus života, a aj keď sme už ponajviac mestskí ľudia a odkaz predkov dnes vnímame len ako kultúrne dedičstvo, vraciame sa k nemu späť,“ vysvetľuje Botíková.
Terapeutka popísala skutočné príbehy Slovákov z minulých životov: Tuhne z nich krv v žilách!
„Mnohé zo zvykov súviseli s jednoduchou túžbou po šťastí a majú základ v rozvoji myslenia a poznávania,“ hovorí etnologička a dodáva, že medzi takéto zvyky patria aj stridžie dni, teda jesenné dni pred zimným slnovratom. „V našich zemepisných šírkach sa vtedy skracujú dni, je obačajne pochmúrnejšie. Kým dovtedy mal roľník veľmi málo voľného času, počas zimného slnovratu nastal konečne čas na veselosť a odpočinok. A najmä ženy, ktoré vtedy nemohli pod zákazom vykonávať niektoré domáce práce,“ ozrejmuje profesorka.
Ľudia sa počas týchto dní voľna usilovali rôznymi magickými a ritualizovanými praktikami o prosperitu hospodárstva, ale aj o zabezpečenie šťastného partnerského vzťahu, lebo rozhodnutie o sobáši bolo veľmi vážne. „Rozvody u nás síce podľa občianskeho zákoníka boli dovolené už od konca 19. storočia, ale neboli realizované, zväzok bola chápaný ako spojenie trvajúce až do smrti,“ doplnila etnologička.
Najobávanejšie stridžie dni
Katarína (25. november)
Katarína bola posledným dňom pred adventom a prvým stridžím dňom, uvádza elektronická encyklopédia ľudovej kultúry Ludovakultura.sk. V tento deň ľudia zvykli hovoriť: „Na svatú Katarínu skrývame sa pod perinu.“ Ženy mali zakázané venovať sa domácim prácam (pradenie, šitie), ale aj navštevovať ráno iné domácnosti, pretože im mohli privodiť nešťastie. Mladé dievčatá si na Katarínu veštili, kedy sa vydajú. Súčasne to bol posledný deň veselíc a zábav.
Ondrej (30. november)
Tento deň bol veľmi významný v oblasti ľúbostnej mágie. Mladé dievky napríklad zvykli spávať na mužských nohaviciach a čakali na to, ktorý muž ich vo sne navštívi a bude ich ženíchom. Ako aj po iné stridžie dni, ženy sa museli vzdať vykonávania domácich prác.
Barbora (4. december)
Na Barboru platil rovnako zákaz ranných ženských návštev, pradenia, šitia či párania peria. Pre tento deň bolo príznačné chodenie maskovaných postáv po domoch a vymetanie príbytkov husím krídlom či metlou. Na Starej Turej zvykli po dediny pobehovať aj šibači s prútmi a okoloidúcich mazali sadzou. Dievčatá dávali do vody halúzky z ovocných stromov, takzvané „barborky“. Ak do Vianoc vykvitli, znamenalo to vydaj a blížiacu sa lásku.
Mikuláš (6. december)
Aj 6. december bol dôležitým dňom ľúbostnej mágie. Tento svätec kedysi mladým dievčatám odsúdeným na prácu v nevestinci daroval peniaze, aby sa takémuto osudu vyhli. Nebol to len deň, keď po dedine chodili známe maskované bytosti, štedrý Mikuláš mal takisto silu predpovedať, kto bude pre mladé ženy tým vyvoleným. „Mikulášku môj milý, daj mi muža v tej chvíli, aký bude, taký bude, len nech navždy môj bude,“ recitovali vydajachtivé dievčatá. Ľudia verili, že keď na Mikuláša nasneží, budúci rok bude bohatý na úrodu.
Lucia (13. december)
Jeden z najsilnejších stridžích dní. Do prijatia gregoriánskeho kalendára (rok 1582) išlo o najkratší deň v roku a podľa ľudovej viery bola aktivita temných síl najmocnejšia práve na Luciu. Bosorácka Lucia mohla o polnoci pomútiť mlieko alebo privodiť iné nešťastie v hospodárstve. Ľudia si v ten deň nesmeli nič požičiavať alebo vracať a nad dvere domov si zo strachu maľovali cesnakom kríže na ochranu pred zlými silami. Ženy mali zakázané vykonávať domáce práce a navštevovať iné dvory zo strachu z bosoráctva - Slováci verili, že strigy sa na Luciu o polnoci schádzajú na krížnych cestách a spriadajú nešťastie. Na Slovensku boli rozšírené aj tzv. obchôdzky Lucií v maskách po domoch; išlo o ženy v bielych plachtách, ktoré si pred obchôdzkou zamúčili tváre. Vstupovali do domov a husím brkom ometali steny a kúty, z ktorých takto vyháňali biedu.
Toto sú najbizarnejšie znamenia, ktoré v minulosti usvedčovali bosorky!
Dievčatá si zvykli veštiť svojich ženíchov aj na Luciu – napríklad formou kolektívneho varenia halušiek. Ktorej dievčine haluška prvá vyplávala, tá sa mala vydať najskôr. Veľmi rozšírené bolo tiež vyrábanie tzv. Luciinho stolčeka od Lucie do Vianoc. Kto chcel vidieť všetky bosorky v dedine, musel ho stihnúť do Štedrého dňa z dreva vyrobiť bez použitia akýchkoľvek klincov. Keď si naň počas polnočnej omše sadol pred kostol, cez kľúčovú dierku dvier mal vidieť všetky strigy. Tie ho však mohli na ceste domov dolapiť a skántriť. Preto musel cestou späť za sebou rozhadzovať mak. Bosorky boli zamestnané jeho zbieraním a vydesený nešťastník mal šancu, že stihne v zdraví dobehnúť domov.
