BRATISLAVA - Za posledné roky narastá počet rodičov, ktorí svoje deti odmietajú dávať zaočkovať, aj keď ide o povinnú vakcináciu. V dôsledku toho sa v Európe opäť rozšírilo nebezpečné detské ochorenie, ktoré naša generácia pozná už len z rozprávania starých rodičov. Ochorieť môžu aj mladí ľudia, ktorí boli zaočkovaní len raz!
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tento týždeň vyzvala úrady a rodičov v Európe a strednej Ázii, aby posilnili očkovanie proti osýpkam. Ukázalo sa totiž, že obávaná detská choroba opäť prerastá do epidémie. Minulý rok spolu s týmto rokom bolo hlásených viac ako 22-tisíc prípadov osýpok a v Nemecku aktuálne vyvolalo rozruch úmrtie 18-mesačného chlapčeka na toto zákerné ochorenie.
V Berlíne od októbra 2014 dostalo osýpky viac ako 600 ľudí. Asi štvrtina z ochorení má ťažký priebeh a vynútila si hospitalizáciu infikovaných. Väčšina z nich je z vekovej kategórie od 20 do 45 rokov! „Sme zaskočení týmito číslami,“ povedala oblastná riaditeľka WHO pre Európu Zsuzsanna Jakabová. „Musíme bezodkladne spoločne reagovať a uzavrieť imunizačné medzery,“ dodala.
Osýpky priniesli do Berlína utečenci
Podľa nemeckých úradov sú zdrojom nákazy nezaočkovaní utečenci, ale najmenej dvaja ľudia s osýpkami sa pravdepodobne nakazili v USA. Lekár Dirk Werber z berlínskeho úradu verejného zdravotníctva povedal, že vôbec prvým prípadom bol zrejme detský žiadateľ o azyl z Bosny, pretože mnohé následné infekcie medzi utečencami boli geneticky totožné.
Osýpky sa podľa neho medzičasom v Berlíne rozšírili aj na bežnú populáciu, sčasti preto, že úroveň zaočkovania u ľudí starších ako 45 rokov je nízka. Varoval, že ochorieť môžu aj mladí ľudia, ktorí dostali iba jednu očkovaciu dávku namiesto dvoch, ako sa teraz odporúča.
Spolková republika však ani teraz nezvažuje plošnú očkovaciu povinnosť, skôr ráta so zintenzívnením osvety. Vo viacerých európskych štátoch však podobná povinnosť už jestvuje, napríklad v Bulharsku, Estónsku, Fínsku či Srbsku či u nás.
Nakazili sa tisíce Európanov
Podľa Svetovej zdravotníckej sú osýpky veľkým európskych problémom. Od januára 2014 na ne ochorelo viac ako 22 000 ľudí zo siedmich európskych krajín. Aj keď počet pacientov vlani klesol oproti predchádzajúcemu roku o 50 percent, osýpky sa neustále objavujú v európskych štátoch.
Najviac registrovaných prípadov ochorenia zaznamenali od januára 2014 v stredoázijskom Kirgizsku (takmer 7 500), v Bosne a Hercegovine (5 340), v Ruskej federácii (3247) a Gruzínsku (3 291). V Taliansku sa v rovnakom období infikovalo takmer 1 700 ľudí.
Doživotné následky
Osýpky nie sú neškodnou detskou chorobou. Ochorenie oslabuje imunitný systém pacientov, čo môže viesť napríklad k zápalu mozgových blán s doživotnými následkami. „Patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Ich závažnosť spočíva najmä v častých komplikáciách, ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému. Ochorenie patrí k najnákazlivejším prenosným ochoreniam a rýchlo sa šíri najmä medzi neočkovanými skupinami obyvateľstva. Imunita po prekonaní ochorenia je celoživotná, po očkovaní je dlhodobá,“ vysvetlila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) Lenka Skalická.
Slovensko zachránilo povinné očkovanie
Pred zavedením povinného očkovania proti osýpkam sa na Slovensku vyskytovali tisíce ochorení ročne s početnými komplikáciami a úmrtiami, povedala Skalická. „Dlhodobým systematickým celoplošným očkovaním sa u nás podarilo osýpky eliminovať. V roku 2015 nebolo na Slovensku zaznamenané ochorenie na osýpky, posledný prípad domáceho ochorenia bol evidovaný v roku 1998. V ďalších rokoch boli evidované iba importované prípady, ktoré sa ďalej nešírili. Posledný importovaný prípad ochorenia na osýpky hlásený v roku 2012,“ spresnila.
Očkovanie proti osýpkam sa na Slovensku vykonáva od roku 1969. Deti lekári povinne očkujú dvomi dávkami trivakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke. „Základné očkovanie sa vykonáva v 15. až 18. mesiaci života,“ preočkovanie po dovŕšení 11. roku, doplnila Skalická s tým, že „zaočkovanosť detskej populácie proti osýpkam v roku 2014 dosiahla 96,6 % (základné očkovanie v 15. - 18. mesiaci života) a 98,1 % v preočkovaní.“
„V posledných rokoch vzrástol počet rodičov, ktorí odmietli povinné očkovanie detí,“ skonštatovala Skalická. Nebezpečenstvo podľa jej slov predstavuje aj zvýšená migrácia neočkovaných osôb. Ako uvádza poľsky denník Fakt, choroba je teraz rozšírenejšia ako ebola a stojí za ňou populárne antivakcinačné hnutie, ktorého počiatky spadajú do 90. rokov. Hovorilo sa vtedy o možnej súvislosti medzi autizmom a očkovacou látkou. Odvtedy počet rodičov, ktorí sa svoje deti kvôli rôznym fámam boja dať zaočkovať, rastie.
