WASHINGTON/BRATISLAVA - Nedávne štúdie zistili, že antibiotiká podávané ošípaným môžu viesť k výskytu nebezpečných rezistentných baktérií, ktoré sa dokážu preniesť na človeka. Redakciu Topiek zaujímalo, či takéto prípady môžu nastať aj na Slovensku.
National Geographic dal nedávno na svojom internetovom portáli do pozornosti výskum rezistentných stafylokokov, ktoré sa dokážu preniesť na človeka z ošípaných. Podľa svetoznámeho magazínu ide o jednu z najkontroverznejších otázok v súčasnom zdravotníctve a poľnohospodárstve.
V nemocnici na juhovýchode Holandska totiž lekári pri náhodnom testovaní zistili, že na rodinu, ktorá chovala ošípané, sa preniesol rezistentný stafylokok kmeňa MRSA. Navyše, s takýmto typom baktérie sa odborníci ešte nestretli. Patogénne zárodky objavili pri ďalšom pátraní aj na iných farmách a u iných ľudí. Vtedy si lekári uvedomili, že niečo pri chove ošípaných nie je v poriadku.
Prenos z človeka na človeka
Podľa odborníkov výskyt patogénov zapríčinilo používanie antibiotík pri chove hospodárskych zvierat. Neskôr sa ukázalo, že sa problém s kmeňom MRSA CC 398 vyskytol aj v iných krajinách, nie je však dokázaná súvislosť medzi konzumáciou tepelne upraveného mäsa a nákazou. Podľa portálu Ssundhedsstyrelsen.dk sa však vyskytli aj prípady prenosu z človeka na človeka.
Prvýkrát bol prenos CC 398 zaznamenaný v Anglicku a podľa tímu vedcov, ktorí ho skúmali, môže predstavovať vážne riziko aj pre človeka, pretože baktéria môže v organizme jednoducho „spať“ bez toho, aby sa u nakazeného prejavila alebo naopa, môže vyvolať závažné zdravotné problémy a infekcie s rizikom smrti. Najväčší rozruch toto zistenie vyvolalo v Dánsku, ktoré zakázalo bežné použitie antibiotík v chove zvierat. Dánski odborníci dokonca vyhlásili, že CC 398 teraz tvorí dve pätiny všetkých nákaz baktériami z kmeňa MRSA, teda dvakrát toľko ako pred rokom. Podľa niektorých sa baktéria vymkla spod kontroly.
Krmivo nesmie obsahovať antibiotiká
Podľa Paulíny Komárovej, hovorkyne Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS), sa antibiotiká do krmiva hospodárskych zvierat nepridávajú, okrem povolených kokcidiostatík a antihistomoník. Ako ďalej uviedla hovorkyňa, v minulosti bolo povolené používať antibiotiká ako prostriedok na stimuláciu rastu a produktivity zvierat, čo viedlo k „antimikrobiálnej rezistencii, ktorá predstavuje prehlbujúci sa európsky aj celosvetový problém u ľudí i zvierat.“ Výživa zvierat preto musí podliehať smerniciam Európskej únie a krmivo antibiotiká nesmie obsahovať.
Takisto je pri chove zakázané použitie rastových hormónov. „Hormonálne látky môžu byť kvôli rezíduám, ktoré zanechávajú v mäse alebo iných produktoch živočíšneho pôvodu, nebezpečné pre spotrebiteľov,“ dodala Komárová.
Zárodky stafylokokov sú nebezpečné
Čo sa týka stafylokokovej infekcie, u ošípaných sa najčastejšie vyskytuje na koži, v dôsledku čoho musia podstúpiť liečbu antibiotikami. Vzniká tiež riziko antimikrobiálnej rezistencie zárodkov, ale ako spresnila hovorkyňa, v poslednom období u ošípaných na Slovensku výskyt stafylokokov ŠVPS nepozorovala.
Riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš pre Topky potvrdil, že „po tepelnej úprave mäsa nákaza nehrozí“, pretože patogény sa zničia. Legislatíva je podľa jeho slov postavená tak, že antibiotiká sa smú používať iba na liečenie ošípaných na základe diagnózy veterinára. Problém môže nastať, ak niekto zákon nedodržiava a do kŕmnych zmesí pridáva antibiotiká. „Rezíduá antibiotík v takto kŕmených zvieratách ostávajú ,“ potvrdila nám Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Pri nezákonnom chove s použitím antibiotík sa môžu v mäse nachádzať vysoko rezistentné patogény.
