BRATISLAVA - Referendum o rodine, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu, je neplatné. K hlasovacím urnám prišlo len 21,41 percenta oprávnených voličov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov hlasovania, ktoré dnes zverejnila Ústredná komisia pre referendum (UKR).
Pozrite sa, ako hlasovala vaša obec na oficiálnych stránkach Štatistického úradu.
Na platnosť plebiscitu je potrebné, aby prišla hlasovať nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. "Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Keďže nebola splnená prvá podmienka, Ústredná komisia pre referendum konštatuje, že výsledky referenda nie sú platné," uviedol dnes predseda UKR Peter Mach (KDH).
Na otázku, či občania súhlasia s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou, odpovedalo 94,50 percenta zúčastnených kladne. Za to, aby sa homosexuálom neumožnili adopcie detí, sa vyjadrilo 92,43 percenta hlasujúcich a k tomu, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania, sa priklonilo 90,32 percenta občanov.
Na referende sa v sobotu (7. 2.) zúčastnilo 944.674 občanov, ktorí odovzdali 944.209 hlasovacích lístkov, z toho bolo 6074 neplatných. Celkovo je v zozname oprávnených voličov zapísaných 4.411.529 ľudí. "Vyhodnotili sme všetci zúčastnení priebeh celého referenda ako mimoriadne pokojný oproti priebehom volieb, tých podnetov bolo naozaj minimum," informoval prvý podpredseda UKR Martin Poliačik (SaS). Referendová komisia zaznamenala počas sobotného hlasovanie celkovo deväť sťažností.
Podľa Poliačika najviac rezonovali podnety, ktoré upozorňovali, že pri hlasovacích miestnostiach boli umiestnené plagáty alebo pútače, ktoré navádzali ľudí na určitý druh hlasovania. Takýto prípad sa vyskytol napríklad na Karloveskej ulici v Bratislave, kde visela veľká plachta priamo na budove, v ktorej sa hlasovalo. Ďalšie podnety, ktoré smerovali na UKR, upozorňovali napríklad na nesprávnu aktualizáciu zoznamu voličov v obciach. Počas referenda sa totiž vyskytli prípady, keď v zoznamoch voličov figurovali osoby, ktoré už nežili.
Podarilo sa taktiež zamedziť viacnásobnému hlasovaniu a otestovať tak systém preverovania totožnosti a bydliska ľudí, ktorí prichádzajú hlasovať s pasom. "Už sa nemôže stať, že človek, ktorý príde hlasovať s pasom a tvrdí, že nemá trvalé bydlisko na území SR, mohol hlasovať viacnásobne tak, ako sa to stalo v minulosti," dodal Poliačik.
POLITOLÓGOVIA: Nízka účasť v referende je prekvapením
Za prekvapujúco nízku označili účasť v sobotňajšom referende politológovia Michal Horský a Rastislav Tóth. Aj desiate referendum v novodobej histórii Slovenska je neplatné, k urnám prišlo 21,4 percenta oprávnených voličov. „Skutočne sa očakávalo, že tak masívna kampaň a tak emotívne vypätie privedie tretinu občanov k referendovej urne. Nestalo sa tak,“ komentoval účasť Horský.
Organizátori referenda z jeho pohľadu urobili niekoľko hrubých marketingových chýb. „Predovšetkým, do očí bila netransparentnosť angažovania sa cirkvi a pokus skryť sa za síce mohutné ramená, ale s malou autoritou Aliancie za rodinu a jej lídra pána Chromíka,“ vysvetlil politológ.
Vyjadrenia organizátorov plebiscitu, ktorí aj napriek jeho neplatnosti hovoria o úspechu, Horský vníma ako snahu „pokúsiť sa reinterpretovať praktický debakel celej akcie na pomyselné víťazstvo“. „Celá spoločnosť si musí premyslieť, akým spôsobom zvýšiť transparentný podiel cirkevných predstaviteľov na verejnom živote krajiny, ale aj akým právnym spôsobom upraviť životné podmienky sexuálnych menšín,“ menoval politológ možné úlohy do budúcnosti v tejto súvislosti.
Horský sa domnieva, že výsledky referenda môžu mať „mimoriadny vplyv“ na politickú scénu formujúcu sa pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Politológ Rastislav Tóth rovnako očakával vyššiu účasť v referende. „Fakt je, že v posledných dňoch sa často objavili miniľudkovia – politici malých strán, ktorí si chceli uzurpovať ono referendum, a to ľudí odradí, pretože v tej chvíli už nešlo vlastne o podstatu, ale o to, či budú podporovať tieto malé strany. Ako keby také malé voľby, a to nie je dobre,“ hľadá jednu z možných príčin nezáujmu ľudí.
Tóth je však presvedčený, že v tomto prípade za neúspechom referenda nemožno vidieť ani tak jeho obsah, ale dlhodobo malú vôľu politikov podporovať tento inštitút a neochotu ľudí sa na ňom zúčastňovať. „Politici dlhé roky presviedčajú občanov, že referendum je zbytočná záležitosť, že aj tak sa ním nemusia riadiť, čo je síce pravda, ale je to antidemokratická myšlienka. Viditeľne však funguje spoľahlivo,“ uzavrel.
Účasť na referende je podľa KBS dôvodom na zamyslenie
Skutočnosť, že sa na referende o ochrane rodiny nezúčastnilo aspoň 50 percent oprávnených voličov, je podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) "bezpochyby dôvodom na analýzu a zamyslenie". KBS verí, že starostlivosť o rodinu zostane aj naďalej dôležitou témou pre verejný život i spoločnosť.
KBS referendu vyjadrila svoju podporu. Zúčastneným sa v stanovisku na svojom webe poďakovala, rovnako aj Aliancii za rodinu, dobrovoľníkom, štátnym predstaviteľom a predstaviteľom politických strán, ktorí referendum podporili.
"Opakovane povzbudzujeme k vzájomnej úcte voči všetkým ľuďom a ku konkrétnej pomoci rodinám v našom okolí. Veríme, že starostlivosť o rodiny zostane aj naďalej dôležitou témou pre verejný život i pre celú našu spoločnosť," uvádza KBS v stanovisku.
AIS: Neúspešné referendum je krok smerom k prijatiu novej legislatívy
Amnesty International Slovensko (AIS) privítala výsledok referenda o ochrane rodiny. Otvorený priestor diskusie je podľa organizácie potrebné využiť na vytvorenie progresívnych návrhov na zmenu v oblasti práv LGBTI ľudí na Slovensku.
Výsledok referenda vníma AIS ako prejav postoja občanov k ochrane ľudských práv na Slovensku. "Tento postoj ukázal, že ľuďom u nás záleží na tom, aby každý mal tie isté práva, ako sú právo na rodinu a právo na osvojenie si detí. Vnímame to ako pozitívny krok na pokračovanie začatej diskusie o tom, akým spôsobom realizovať a napĺňať práva LGBTI ľudí,“ povedala Jana Malovičová, riaditeľka Amnesty International Slovensko.
AIS poukazuje, že vláda vlani prijala reštriktívnu zmenu ústavného zákona, ktorá definuje manželstvo ako jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. "Slovensko by nemalo ďalej prijímať podobné zákony. Je teraz potrebné prijať legislatívu, ktorá nebude v rozpore s medzinárodným právom a právom Európskej únie v oblasti ľudských práv," doplnila Malovičová.
AIS pripomína, že väčšina európskych krajín presadzuje ľudskoprávne normy, ktoré sú vyjadrením rovnosti všetkých. Manželstvá rovnakého pohlavia legalizovalo 12 krajín Európy a viac ako 20 povolilo registrované partnerstvá. "Výsledok referenda potvrdil smer, ktorým sa chce spoločnosť u nás vydať. Slovensko vyjadrilo názor, že nechce ďalej podporovať diskrimináciu LGBTI ľudí, ale chce vytvárať spoločnosť, ktorá rešpektuje a zabezpečuje rovnaké práva pre všetkých," zhrnula Malovičová.
Návrhy aliancie neprijali ani všetci konzervatívci
Aliancia za rodinu uchopila problematiku rodiny tak, že ani konzervatívna slovenská spoločnosť nebola dostatočne vnímavá k ich návrhom, konštatoval pre agentúru politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho musí byť aliancia sklamaná z účasti na referende. „Svedčí to o tom, že to, ako uchopili iniciátori referenda dôležitosť tejto témy, v ich podaní ľudí neoslovilo,“ dodal. Extrémne nízku účasť pripisuje aj tomu, že politické strany sa v podstate na referendovej kampani nepodieľali, nevstupovali do debaty a nemobilizovali ľudí. Pre tých, čo presadzujú myšlienku rozširovania možností ľudských práv dopadlo referendum pozitívne, keďže nedošlo k naplneniu jeho zámerov, dodal.
Iniciátori referenda v kampani zdôrazňovali tradičný charakter rodiny, nezaznievali nijaké iné argumenty. Pri výstupoch z opačných pozícii sa výraznejšie prejavovala obhajoba vlastných záujmov. Väčšinová časť verejnosti sa do takto postavenej debaty nezapájala, konštatoval Mesežnikov. To podľa neho potvrdzuje, že najhoršia možnosť, ako rozvinúť verejnú debatu na dôležité témy, je dať ju do kontextu s referendom. Je pokrytectvo tvrdiť, že referendová kampaň pomôže debate. Referendová kampaň je o mobilizácii a nie o hľadaní riešení, vyhlásil.
Každé referendum je v podstate prieskum verejnej mienky zaplatený za štátne peniaze. Nemôžeme to ale obmedziť iba na finančnú stránku, keďže referendom sa dá rozhodovať o dôležitých otázkach a dvakrát sa tak aj stalo. V prípade referenda o vstupe do Európskej únie a zmareného referenda o priamej voľbe prezidenta. Politológ pripomenul, že na referendum ide pomerne veľká suma a aj to, že v súčasnosti v spoločnosti treba riešiť dôležitejšie otázky.
SNS: Hlasujúci v referende ukázali svoju zodpovednosť
Ako predseda Slovenskej národnej strany sa chcem v mene všetkých členov SNS poďakovať tým, ktorí v sobotu 7. februára účasťou na referende a vhodením lístka do urien vyjadrili svoj názor a využili svoje právo názor vyjadriť.
Poďakovať treba tým, ktorí na referendové otázky odpovedali 3x áno, pretože podporili hodnoty tradičnej rodiny bez toho, aby urážali či znevažovali niektoré menšinové skupiny. Poďakovať treba však aj tým, ktorí odpovedali ,,nie“, pretože to je vyjadrenie názoru a využitie svojho najdemokratickejšieho práva angažovať sa vo veciach verejných v ľudovom hlasovaní.
Politici a verejní činitelia, ktorí otvorene nabádali na neúčasť a sami sa na hlasovaní nezúčastnili, ukázali nezodpovednosť a dehonestáciu systému demokratických mechanizmov riadiacich našu spoločnosť. Spoločnosť mohla vidieť takmer v priamom prenose lavírovanie a neochotu otvorene vyjadriť názor.
V každom prípade nás teší, že z vyše 900-tisíc zúčastnených voličov približne 90 percent odpovedalo na referendové otázky 3x áno. Je to dôkaz, že veľkej časti slovenskej spoločnosti nie je ľahostajný osud rodiny a osud detí.
Referendum bolo pokojné, v teréne sme mali asi 5700 policajtov
Priebeh sobotného (7.2.) referenda bol z pohľadu polície pokojný. Muži zákona zaznamenali počas všeľudového hlasovania iba dva podnety. V uliciach hliadkovalo približne 5700 policajtov. Na dnešnom vyhlásení oficiálnych výsledkov referenda o tom informoval policajný viceprezident Ľubomír Ábel.
"Priebeh z nášho pohľadu bol veľmi pokojný, bez akýchkoľvek významnejších rušivých momentov. Keď porovnám len posledné voľby do samospráv, kde polícia riešila vyše 400 podaní, tak aj tieto čísla nám dávajú obraz, ako vlastne referendum prebehlo," uviedol Ábel. Prvý podnet zo soboty kvalifikovala polícia ako priestupok, k druhému sa ešte zisťujú informácie. Pred samotným konaním plebiscitu prišlo na políciu šesť podaní. V troch prípadoch išlo o podozrenie z trestného činu. V jednom prípade bolo začaté aj trestné stíhanie pre nebezpečné vyhrážanie.
Na hlasovaní v referende sa zúčastnili aj podozriví v celách predbežného zadržania. Zo 62 osôb využilo právo hlasovať 11 z nich. Počas soboty polícia predviedla 39 osôb, z nich sa na hlasovaní zúčastnilo tiež 11.
