NITRA - Kone a pravdepodobne aj nosorožce boli hlavnými zdrojmi obživy pre neandertálcov na Slovensku. Vyplýva to z výskumu doktoranda Univerzity Komenského v Bratislave Tomáša Čeklovského pod vedením Martina Sabola.
"K zaujímavostiam určite patrí aj to, že už neandertálci mali radi špik z kostí," uviedla vedúca oddelenie vzťahov s verejnosťou univerzity Andrea Földváryová.
Doktorand Čeklovský skúmal vyše 11 500 zvieracích kostí a zubov z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach z obdobia približne pred 40-tisíc rokmi. V spolupráci s ďalšími odborníkmi zistil, že hlavnou lovnou zverou neandertálcov na Slovensku boli kone divé, ale aj nosorožce srstnaté, bizóny, pratury, jelene obrovské, soby a vzácnejšie aj mamuty srstnaté. "Zaujímavý je aj výskyt leva jaskynného a medveďa. K ďalším nájdeným zvieratám patrili lasicovité mäsožravce a zajace, spolu s hlodavcami, vtákmi, hadmi a žabami," povedala Földváryová.
Na kostiach našli zásahy po ľudskej činnosti v podobe početných zárezov a obíjaní. Mnohé kosti sa našli aj spálené. Najčastejšie sa tieto zásahy vyskytovali na kostiach veľkých zvierat, ako sú mamut, nosorožec, pratur, bizón a kôň. "Neandertálci odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti pre získanie kostnej drene (špiku). Spálenie kostí dokazuje, že mäso si mohli aj čiastočne tepelne upravovať," vysvetľuje Čeklovský z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaujímavé je podľa výskumníka aj to, že na niektorých kostiach sa našli stopy po aktivite predátorov, respektíve zdochlinožravcov v podobe stôp po obhrýzaní. Hlavným pôvodcom týchto stôp sú hyeny, no nevylučujú ani vlky.
Prepoštská jaskyňa v Bojniciach reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry. Lokalitu tvorí mohutný jaskynný previs s osem metrov dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Ide o jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení na území Slovenska. Túto jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov, ktorí sa museli adaptovať na lokálne podmienky. Osídlenia boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh.
