MARTIN - V mnohých českých a slovenských domácnostiach asi nechýbajú termoska, pršiplášť a vibramy.
V Európe sa totiž turistika vraj teší najväčšej obľube pravdepodobne v Česku a na Slovensku.
Klub českých turistov združuje asi 40.000 členov, na "polovičnom" Slovensku je organizovaných okolo 17.000 turistov. Do hôr vyrážajú i ďalšie tisícky ľudí z oboch krajín, ktorí turistickú legitimáciu nemajú. Podobne ako za federálnych čias údajne platí, že slovenské hory považujú za svoje domáci i českí turisti.
"Česi a Slováci sú pravdepodobne najturistickejšími národmi v Európe alebo aspoň v EÚ. Platí to za podmienky, že dáme do pomeru počet obyvateľov u nás i u našich západných susedov k počtu členov turistických klubov," povedal ČTK Štefan Hudák, ktorý sa v týchto dňoch podieľal na príprave 41. ročníka zimného zrazu turistov v Martine.
Podľa neho sa netreba vôbec diviť, že v Tatrách, Veľkej či Malej Fatre sa občas ozýva častejšie čeština než slovenčina. Česi si vraj na slovenské hory zvykli ešte za čias spoločného štátu a stále ich tak trochu považujú aj za svoje.
"Česi poznajú slovenské hory veľmi dobre z dôb spoločného štátu. V podstate sú tu stále doma, lebo napríklad mnoho majiteľov ubytovacích zariadení ich stále berie ako domácich návštevníkov," dodal šéf 1. klubu turistov v Diviakoch.
Pripustil, že niektorí Česi poznajú napríklad Tatry viac než časť Slovákov. Naznačil, že je to možno mentalitou oboch národov. O Čechoch sa traduje, že majú od narodenia "vandr" v krvi a chcú spoznávať aj vzdialenejšie končiny. No a pre niektorých Slovákov zasa údajne platí, že sa najlepšie cítia v rodnom kraji, kde to dobre poznajú.
Podľa Hudáka sa dá s turistikou začať už v šiestich rokoch a menej náročné vychádzky do prírody zvládnu aj osemdesiatnici. Väčšina turistov sa vraj cíti dobre fyzicky i psychicky, pretože na víkendových potulkách po horách môže vypustiť stres z pracovného týždňa. Turistika môže prispieť aj k utužovaniu rodinných vzťahov a mladých ľudí odlákať od hracích automatov, drog či fajčenia.
"Ak mladý človek príde večer z hôr, kde vydal nejakú energiu, určite si nepôjde sadnúť k hraciemu automatu. Keď sa človek vráti z náročnejšej túry, je málo pravdepodobné, že si zapáli cigaretu. Podnapitého človeka stretnete na túre málokedy," myslí si Hudák.
Ani turistika však dnes nepatrí medzi lacný špás. Milovníci prírody si síce na rozdiel od minulosti môžu kúpiť kvalitnú obuv či nepremokavé bundy a nohavice, ceny výbavy sa však niekedy pohybujú aj v desiatkach tisíc korún.
Klub českých turistov združuje asi 40.000 členov, na "polovičnom" Slovensku je organizovaných okolo 17.000 turistov. Do hôr vyrážajú i ďalšie tisícky ľudí z oboch krajín, ktorí turistickú legitimáciu nemajú. Podobne ako za federálnych čias údajne platí, že slovenské hory považujú za svoje domáci i českí turisti.
"Česi a Slováci sú pravdepodobne najturistickejšími národmi v Európe alebo aspoň v EÚ. Platí to za podmienky, že dáme do pomeru počet obyvateľov u nás i u našich západných susedov k počtu členov turistických klubov," povedal ČTK Štefan Hudák, ktorý sa v týchto dňoch podieľal na príprave 41. ročníka zimného zrazu turistov v Martine.
Podľa neho sa netreba vôbec diviť, že v Tatrách, Veľkej či Malej Fatre sa občas ozýva častejšie čeština než slovenčina. Česi si vraj na slovenské hory zvykli ešte za čias spoločného štátu a stále ich tak trochu považujú aj za svoje.
"Česi poznajú slovenské hory veľmi dobre z dôb spoločného štátu. V podstate sú tu stále doma, lebo napríklad mnoho majiteľov ubytovacích zariadení ich stále berie ako domácich návštevníkov," dodal šéf 1. klubu turistov v Diviakoch.
Pripustil, že niektorí Česi poznajú napríklad Tatry viac než časť Slovákov. Naznačil, že je to možno mentalitou oboch národov. O Čechoch sa traduje, že majú od narodenia "vandr" v krvi a chcú spoznávať aj vzdialenejšie končiny. No a pre niektorých Slovákov zasa údajne platí, že sa najlepšie cítia v rodnom kraji, kde to dobre poznajú.
Podľa Hudáka sa dá s turistikou začať už v šiestich rokoch a menej náročné vychádzky do prírody zvládnu aj osemdesiatnici. Väčšina turistov sa vraj cíti dobre fyzicky i psychicky, pretože na víkendových potulkách po horách môže vypustiť stres z pracovného týždňa. Turistika môže prispieť aj k utužovaniu rodinných vzťahov a mladých ľudí odlákať od hracích automatov, drog či fajčenia.
"Ak mladý človek príde večer z hôr, kde vydal nejakú energiu, určite si nepôjde sadnúť k hraciemu automatu. Keď sa človek vráti z náročnejšej túry, je málo pravdepodobné, že si zapáli cigaretu. Podnapitého človeka stretnete na túre málokedy," myslí si Hudák.
Ani turistika však dnes nepatrí medzi lacný špás. Milovníci prírody si síce na rozdiel od minulosti môžu kúpiť kvalitnú obuv či nepremokavé bundy a nohavice, ceny výbavy sa však niekedy pohybujú aj v desiatkach tisíc korún.
