BRATISLAVA – Ak by Slovensko pred desiatimi rokmi nevstúpilo do Európskej únie (EÚ) a integračný proces by sa zastavil, nevyhnutné reformy by v krajine prebiehali pomalšie, ak vôbec.
To by následne predĺžilo proces transformácie z riadenej na trhovú ekonomiku. Myslí si to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák s tým, že ide len o teoretickú úvahu a konkrétne dôsledky by záviseli od množstva faktorov.
"Jednoznačne sa dá predpokladať, že slovenská ekonomika by bola uzatvorenejšia, menej závislá od zahraničného a viac od domáceho dopytu," odhadol ekonóm. Vo vývozoch by podľa jeho slov pravdepodobne hrali významnejšiu úlohu štáty strednej a východnej Európy (SVE). "Hoci pôvodná EÚ15 by v dôsledku geografickej blízkosti bola stále pre Slovensko zaujímavým trhom," doplnil.
Zároveň by bol podľa neho prílev zahraničných investícií, ktoré priniesli potrebné technologické know-how, pravdepodobne pomalší, a teda aj konkurencieschopnosť slovenských vývozcov na západných trhoch výrazne nižšia. "S trochou zovšeobecnenia môžeme povedať, že slovenská ekonomika by sa pravdepodobne viac podobala ekonomikám regiónu SVE, ktoré do EÚ nevstúpili, ako Ukrajina, Srbsko či Macedónsko," vymenoval Koršňák.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) však pripomína, že okrem vstupu do EÚ existovala aj možnosť členstva v Európskom hospodárskom priestore.
Aj tak by podľa jeho slov mohlo Slovensko získať zásadné ekonomické prínosy voľného obchodu, pohybu osôb a kapitálu. Zároveň dodal, že reformné procesy boli na Slovensku spustené ešte pred vstupom do únie. "Ani členstvo v EÚ nedokázalo zabrániť prítomnosti populistických návrhov v hospodárskej politike," dodal Ďurana.
