BRATISLAVA – Znečistenie ovzdušia jemnými prachovými časticami je problém väčšiny krajín v Európe. Podľa meraní ovzdušia v Európe z roku 2011 je spomedzi európskych krajín najhoršie na tom Bulharsko. Hneď po ňom nasledujú všetky stredoeurópske krajiny. Na druhom mieste sa umiestnilo Poľsko, na treťom Slovensko.
Štvrtú priečku v meraní obsadilo Maďarsko a za ním nasleduje Česká republika. Uviedol to Miroslav Šuta z Centra pre životné prostredie a zdravie v Českej republike na dvojdňovej medzinárodnej konferencii, ktorá sa skončila dnes v Bratislave.
V minulom roku na Slovensku väčšina monitorovacích staníc zaznamenala prekročené limitné hodnoty denných koncentrácií, predovšetkým prachových častíc. Podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny je takéto znečistenie ovzdušia karcinogénne, spôsobuje rakovinu. „Ľudia si myslia, že na prvom mieste je práve rakovina pľúc, ale nie je to tak. Najväčšie zdravotné riziká sa týkajú ochorení srdca a ciev. Nasledujú choroby dýchacích orgánov a rakovina je na treťom mieste,“ povedal Miroslav Šuta.
V rámci dvojdňovej konferencie (19. - 20.2.) na tému Čistý vzduch pre mestá sa uskutočnilo aj meranie kvality ovzdušia v hlavnom meste. „Robili sme merania na viacerých miestach v Bratislave. Napríklad v okolí Rače sme namerali pomerne nízke hodnoty, a to z toho dôvodu, že tu nie je taká hustá premávka. Najväčšie znečistenie sme namerali pri prejazde dieselového autobusu na Trnavskom mýte,“ priblížil dánsky expert na meranie nečistôt v ovzduší Kaare Press-Kristensen.
Podľa Šutu je hneď niekoľko zdrojov, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. Za jeden z hlavných považuje nielen dopravu, najmä dieselové motory v autách či autobusoch, ale tiež priemysel či lokálne kúreniská. „Opatrení na zlepšenie ovzdušia je hneď niekoľko. Napríklad zriadenie nízkoemisných zón v mestách, inštalácia špeciálnych filtrov do starších motorových vozidiel, menej jazdiť autami, viac chodiť pešo alebo na bicykli, či vytváranie cyklistických zón. Napríklad v Kodani, napriek tomuto ročnému obdobiu, tvoria cyklisti až 40 percent dennej premávky,“ zdôraznil Kristensen.
Zo štúdie z roku 2011 tiež vyplynulo, že najkvalitnejšie ovzdušie majú v Estónsku, Švédsku či Fínsku. „V západných krajinách sa limity a opatrenia zavádzali oveľa skôr ako u nás. Krajiny ako Estónsko a Portugalsko sú situované pri mori, nemajú silný priemysel. Stredná Európa je veľmi závislá od spaľovania uhlia, nielen v elektrárňach, ale aj v domácnostiach,“ priblížil Šuta dôvody, prečo je kvalita ovzdušia na Slovensku nižšia oproti ostatným krajinám EÚ.
Odborná štúdia pre Európsku komisiu konštatovala, že znečistenie ovzdušia jemným prachom skracuje Európanom život v priemere o viac ako osem mesiacov a Slovákom dokonca o viac ako desať mesiacov. Z dôvodu znečistenia ovzdušia umiera v Európe predčasne asi 370.000 osôb ročne. Na Slovensku sa toto číslo pohybuje pod hranicou 6000, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) zatiaľ nezverejnil, ako sa situácia so znečistením ovzdušia na Slovensku vyvíjala vlani. Výsledky meraní stále spracúva. V roku 2012 úroveň znečistenia prachovými časticami PM10 na celom území mierne klesla v porovnaní s rokom 2011. Povolená 24-hodinová limitná koncentrácia bola prekročená na polovici meracích staníc SHMÚ.
Proti 17 členským štátom EÚ vrátane Slovenska sa vedie konanie vo veci nedodržiavania príslušných noriem týkajúcich sa škodlivého prachu v ovzduší. Vláda minulý rok vo februári schválila stratégiu pre jeho redukciu. Jej súčasťou sú rôzne opatrenia, ktoré je potrebné v budúcnosti vykonať na zníženie emisií v doprave a pri spaľovaní fosílnych palív v domácnostiach.
Od januára ministerstvo životného prostredia zaviedlo varovný systém pre prach v ovzduší. SHMÚ bude vydávať upozornenie a výstrahu aj v prípade tohto druhu znečistenia. O vážnych smogových situáciách bude verejnosť informovaná cez celoštátne médiá. Doteraz ju varovali okresné úrady, odbory životného prostredia a samosprávy.
