BRATISLAVA – Ak ste doteraz nemali ilúzie o čistote ovzdušia na Slovensku, ale naďalej ste dýchali zhlboka, možno nastal čas nasadiť si plynovú masku. Naša krajina patrí podľa českého lekára a ekológa Miroslava Šutu z Centra pre životné prostredie a zdravie medzi najznečistenejšie v Európskej únii. Hodnoty niektorých toxických látok u nás mnohonásobne prekračujú európsky priemer a tisíce Slovákov tak zomierajú predčasne a trpia zdravotnými problémami, na ktorých sa podieľajú nebezpečné látky v ovzduší.
Aké zdravotné problémy na Slovensku spôsobuje znečistené ovzdušie a ktorý jeho element je pre nás najnebezpečnejší?
Z hľadiska ľudského zdravia predstavuje na Slovensku najväčšie nebezpečenstvo prach. Krátkodobé vdychovanie prachu zvyšuje počet zápalových ochorení pľúc, pôsobí negatívne na srdcovo-cievny systém, vedie k zvýšeniu počtu hospitalizácií a k vyššej úmrtnosti. Dlhodobé pôsobenie prachu zhoršuje aj pľúcne funkcie u detí a dospelých, zvyšuje počet chronických ochorení pľúc a znižuje dĺžku dožitia hlavne v dôsledku úmrtia na srdcovo-cievne a pľúcne ochorenia. Čiastočky s priemerom do 2,5 mikrometrov (PM2,5) sa označujú ako jemný prach a sú schopné prenikať hlboko do dýchacieho systému. Preto predstavujú pre zdravie ľudí výraznejšie nebezpečenstvo, než väčšie a bežnejšie merané častice do priemeru 10 mikrometrov (PM10).
V súvislosti s ovzduším sa hovorí aj o rakovine.
Áno, ďalším problémom Slovenska je znečistenie rakovinotvorným uhľovodíkom benzo-a-pyrénom (BaP), ktorého koncentrácia na niektorých miestach presahuje platné limity dokonca mnohonásobne. Máme tiež dostatok dôkazov o tom, že znečistenie ovzdušia môže ovplyvňovať vývoj mozgu ešte nenarodených detí. Rad štúdií tiež ukazuje na možnú súvislosť medzi znečistením ovzdušia a rizikom vzniku cukrovky (diabetes), niektorými neurodegeneratívnymi chorobami alebo výskytom astmy, alergií či autizmu detí.
Ktoré látky v ovzduší sú pre organizmus najtoxickejšie?
V ovzduší možno nájsť aj veľmi toxické látky, napríklad dioxíny. Tie vznikajú napríklad pri spaľovaní odpadov bohatých na obsah chlóru, v niektorých chemických výrobách alebo v niektorých metalurgických prevádzkach. Ale tieto látky sa zvyčajne vyskytujú v ovzduší vo veľmi nízkych koncentráciách. Z hľadiska rizika pre ľudské zdravie sa však ako najväčšia hrozba ukazuje prach, ktorý má v Európe na svedomí takmer 400-tisíc predčasne zomretých ľudí každý rok. Podľa dostupných analýz prach na Slovensku každý rok spôsobí predčasnú smrť viac 5-tisíc ľudí.
Keby ste mali v rámci Európy porovnať krajiny či mestá s najznečistenejším ovzduším, ktoré by boli v prvej pätke? Ako je na tom Slovensko?
K najviac znečisteným miestam v Európe patri priemyselná oblasť v severnom Taliansku (údolie rieky Pád), oblasť po oboch stranách česko-poľskej hranice medzi Ostravou a Katovicami a bulharské pobrežie Čierneho mora. Z hľadiska jemného prachu, ktorý predstavuje najväčšie nebezpečenstvo, patrí Slovensko medzi najznečistenejšie krajiny Európskej únie spoločne s Poľskom a Bulharskom. Avšak Česká republika alebo Maďarsko sú na tom podobne zle. Avšak, aj z hľadiska zamorenia ovzdušia rakovinotvorným benzo-a-pyrénom patrí Slovensko medzi najhoršie, aj keď nedosahuje takých extrémov, aké namerali monitorovacie stanice v Ostrave alebo v Poľsku.
Ktoré mestá alebo oblasti Slovenska sú najnehostinnejšie z pohľadu znečistenia?
Veľmi špeciálnym prípadom extrémneho zamorenie predstavuje mesto Strážske, kde sa v minulosti vyrábali nebezpečné chemikálie, tzv. polychlórované bifenyly (PCB) a došlo k obrovskému zamoreniu nielen podniku Chemko, ale aj širokého okolia, vrátane rieky Laborec a Zemplínskej Šíravy. PCB sú schopné v prostredí pretrvávať veľmi dlho a bohužiaľ majú nepríjemnú schopnosť hromadiť sa v telách zvierat i ľudí. Bolo preukázané, že tieto látky sa podieľajú na vzniku celého radu vážnych chorôb, ako sú cukrovka alebo poruchy funkcie štítnej žľazy. PCB tiež narušujú vývoj mozgu u detí a bolo preukázané, že u nich môžu zhoršovať pamäť, schopnosť učiť sa alebo znižovať IQ. Žiaľ, odborníci namerali vysoké koncentrácie PCB a ich metabolitov v telách ľudí žijúcich v zamorenej oblasť.
Ako sú na tom zvyšné oblasti?
Z hľadiska znečistenia ovzdušia bežne meranými škodlivinami patria stále medzi najhoršie oblasti s ťažkým priemyslom. Znečistenie jemným prachom je podľa výsledkov meraní zverejňovaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) najhoršie napríklad v Jelšave, Krompachoch, Veľkej Ide, Prievidzi, Ružomberku alebo v Žiline. Situácia je však nevyhovujúca prakticky na celom Slovensku, pretože podľa posledných správ SHMÚ (za roky 2012 a 2013) ani jediná meracia stanica nesplnila hodnotu, ktorú pre ochranu ľudského zdravia odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)!
Merajú tieto stanice aj znečistenie rakovinotvornými látkami?
Iba na niekoľkých málo miestach Slovenska sa meria znečistenie rakovinotvorným benzo-a-pyrénom, ale namerané hodnoty sú veľmi vysoké. Napríklad, v roku 2013 boli zverejnená údaje zo šiestich staníc, pričom iba stanica Bratislava-Jeseniova spĺňala limit pre ochranu ľudského zdravia. Stanica na bratislavskom Trnavskom mýte limit prekračovala o 10 %, stanica v Trnave o 30 %, v Prievidzi o 90 %, v Krompachoch o 180 % a vo Veľkej Ide v susedstve železiarní US Steel o neuveriteľných 430 %! Takú extrémnu hodnotu nameralo len niekoľko málo staníc v nejzamorenejších miestach Európy.
Je pravda, že aj ovzdušie našich Vysokých Tatier je znečistené?
Áno, aj v horských oblastiach, ako sú Vysoké Tatry, je možné namerať znečistenia z miestnych zdrojov (automobily, kúrenie atď.), okrem ktorých sa tam dostávajú škodliviny z viac znečistených oblastí. Avšak, podľa dostupných údajov je v porovnaní s inými oblasťami Slovenska vzduch v Tatrách podstatne čistejší.
Dá sa také rozsiahle znečistenie ešte nejako eliminovať?
K tomu, aby sa obmedzil prenos znečistenia na diaľku, slúži na jednej strane medzinárodný dohovor LRTAP a tiež práve pripravovaná európska smernica o národných emisných stropoch. Tá by mala stanoviť všetkým členským krajinám EÚ, aké celkové maximálne množstvo škodlivín smú do ovzdušia vypustiť a tým chrániť aj oblasti, ako sú Vysoké Tatry, Alpy alebo lesy a jazerá v Škandinávii.
Aké konkrétne opatrenia by sme mali podniknúť, aby došlo k zmene?
V niektorých regiónoch stále predstavuje významný zdroj znečistenia priemysel, ktorý má stále ešte veľké rezervy, a ktorý by mal investovať do moderných technológií, čím vie znížiť množstvo vypúšťaných škodlivín. Znečistenie oxidu dusíka a prachom naznačuje, že vo veľkých mestách ako je Bratislava a Košice, ale aj Nitra, Banská Bystrica, Prešov, Trenčín alebo Martin, predstavujú podstatný zdroj škodlivín výfuky automobilov. Tieto mestá by si mohli brať príklad zo západnej Európy, kde mestá zavádzajú tzv. nízkoemisné zóny. Tie obmedzujú vjazd automobilov s vysokými emisiami, ako sú staré benzínové autá bez katalyzátorov alebo dieselové autá bez filtrov zachytávajúcich veľmi jemné sadze vznikajúce pri spaľovaní nafty. Takýmito filtrami by bolo potrebné vybaviť nielen osobné a náklady autá, ale aj autobusy, aby nebezpečný ultrajemný prach nemuseli dýchať ľudia na autobusových zastávkach a staniciach.
A čo menšie mestá alebo dediny? Koľko rokov by takéto „čistenie“ trvalo?
V menších mestách a na dedinách by ľudia mali vymeniť svoje staré a veľmi znečisťujúce kachle na uhlie alebo drevo. Tie môžu veľmi silno zamorovať nielen celú dedinu, ale tiež ohrozovať zdravie majiteľov týchto kachlí. Odborníci totiž zmerali u takýchto pecí nielen vysoké znečistenie vychádzajúce z komínov, ale aj vo vzduchu vo vnútri domov, ktoré ľudia vykurujú starými pecami. Ak by sa tieto opatrenia začali systematicky zavádzať, zlepšenie by mohlo prísť pomerne rýchlo a bolo by merateľné už v priebehu niekoľkých rokov. Verím, že do 10-tich rokov by sa Slovensko mohlo dostať na dobrú úroveň v čistote ovzdušia.
Keby ste mali porovnať ovzdušie spred 100 rokov a dnes, do akej miery sa zmenilo?
Nemám informácie o tom, ako vyzeralo ovzdušia pred 100 rokmi na území Slovenska alebo Českej republiky. Neviem ani, či sa o jeho čistotou vtedy vôbec niekto zaujímal. Údaje, ktoré máme napríklad z Londýna, ukazujú, že pred sto rokmi bol v mestách vzduch veľmi znečistený najmä kvôli spaľovaniu uhlia vo veľmi zlých kachliach, kotloch alebo v parných strojoch. Veľký zvrat vo vývoji priniesol až tzv. veľký smog v decembri 1952, počas ktorého v Londýne zomrelo niekoľko tisíc ľudí. Vtedy si konečne politici aj široká verejnosť uvedomili, že znečistený vzduch ohrozuje zdravie a životy ľudí. Začali vznikať prvé zákony na ochranu ovzdušia a začali sa prijímať prvé opatrenia pre čistejší vzduch. Napr. v Londýne a na ďalších miestach Británie bolo následne zakázané kúriť uhlím.
Bude podľa vás ešte vzduch o dvadsať rokov dýchateľný?
Ja dúfam, že za 20 rokov sa podarí, aby bol vzduch na Slovensku alebo v Česku podobne čistý, ako je dnes napríklad v USA alebo v Škandinávii. Tieto krajiny ukazujú, že existujú účinné riešenia, ktoré môžu vzduch vyčistiť. A tiež sa preukázalo, že peniaze investované do opatrení na obmedzenie znečistenia sa spoločnosti mnohonásobne vyplatili. Každý dolár alebo euro investované do dobre premyslených opatrení sa spoločnosti vráti najmenej 5-krát alebo 6-krát, v niektorých prípadoch dokonca aj 50-krát. Ľudia sú totiž menej chorí, spotrebujú menej liekov, sú dlhšie schopní sa o seba postarať a majú lepšiu produktivitu práce. Ľuďom by sa predĺžila nielen dĺžka života, ale aj jeho kvalita.
