Po štyridsiatich rokoch služby pravde, spravodlivosti a boja proti mafii odišla: Prokurátorka Eva Mišíková

Narodili ste sa v Bratislave a prežili ste tu celý život. Aké boli vaše študijné a pracovné začiatky?

Bratislavu mám veľmi rada, najmä jej historickú časť, ktorá mi pripomína bezstarostné detstvo a mladosť. Vyštudovala som strednú ekonomickú školu, od žiackych rokov som aktívne športovala a hrávala hádzanú. Po skončení štúdia, som sa atypicky rozhodla pre štúdium práva.

Čo vás k tomu viedlo? Ovplyvnila vás rodina?

V roku 1968 som začala študovať právo. Moje rozhodnutie bolo ovplyvnené poznatkami zo základov československého právneho poriadku, ale vychádzalo i z môjho záujmu o trestné právo. Myslím si, že výchova v rodine ma formovala smerom k čestnosti a spravodlivosti. Každému považujem za dôležité priznať, čo mu právom patrí. Pri výchove ma rodičia učili aj ako vychádzať s ľuďmi, ako si s nimi budovať dobrý vzťah s tým, že je potrebné chápať ich dobré, ale aj zlé vlastnosti a v podstate žiadneho človeka neodsudzovať. Boli sme typická prešporácka rodina, v ktorej bolo samozrejme rozprávať tromi jazykmi - slovensky, maďarsky a nemecky.

Zo všetkých študijných odborov na právnickej fakulte ste si vybrali trestné právo. Prečo?

Zaujímali ma otázky prečo vlastne určité osoby páchajú trestnú činnosť, čo sú príčiny toho, že sa z nich stávajú delikventi, prečo ubližujú druhým na zdraví alebo prečo im spôsobujú škodu svojím konaním.

To sú skôr otázky pre psychológa...

Súčasťou trestného práva a výkonu funkcie v oblasti justície je aj predpoklad, že isté základy z psychológie je potrebné mať, nakoľko prokurátor prichádza do styku s rôznymi osobami. A musí sa ich naučiť vnímať nielen zo stránky objektívnej, ale i na základe určitých skutočností vyplývajúcich z povahy a charakteru konkrétnej osoby. Preto mi asi nikdy nenapadlo ísť študovať psychológiu. Dominoval u mňa záujem o trestnú oblasť. A možno i preto, že by mi to pripadalo úplne vzdialené od zameranie stredoškolského štúdia.

Kedy nastalo vo vašom živote definitívne rozhodnutie ísť pracovať na prokuratúru?

Pôvodne som po skončení právnickej fakulty mala záujem ísť pracovať do advokácie, ale v tom čase nebola takmer žiadna šanca stať sa advokátskym koncipientom. Následne som sa rozhodla pre prácu na prokuratúre. Toto rozhodnutie som nikdy neoľutovala, práca splnila všetky moje očakávania. Počas mnohých rokov ako prokurátorka som pracovala v oblasti všeobecnej kriminality, majetkovej kriminality, či násilnej trestnej činnosti rôzneho druhu, vrátane sexuálnych deliktov. Po roku 1991 som viac menej pracovala na prípadoch páchania trestnej činnosti tzv. organizovanými skupinami, ktoré vo veľkom počte a v rýchlom tempe vznikali v jednotlivých regiónoch Slovenska po zmene spoločensko-ekonomických pomerov v roku 1989.

Tzv. mafiánskymi kauzami ste známa nie len v prokurátorských kruhoch. Riešili ste najzávažnejšie prípady v novodobej histórii krajiny. Medzi ne určite patria aj toľko medializovaní kyselinári.

Áno. Kyselinári patrili medzi najzávažnejšie prípady, na ktorých som pracovala. Vec bola mimoriadne špecifická z hľadiska počtu páchateľov, v procese bolo asi 30 obvinených. Prvý krát sa podarilo odhaliť štruktúru vysokoorganizovanej skupiny s rozdelením úloh, ktoré mali jednotliví páchatelia v rámci hierarchie skupiny. Zaujímavé bolo najmä to, že táto skupina bola rozdelená na dve časti. Prvú skupinu páchateľov tvorili organizátori a súčasne vykonávatelia násilnej trestnej činnosti a druhú tvorili osoby, ktoré  páchali ekonomickú trestnú činnosť, teda podvody s DPH, čím oberali štát o nemalé peniaze.

Išlo o naozaj brutálnu kauzu. Je až nepredstaviteľné, kam môže zájsť ľudská nenávisť. Prípad ste riešili a páchateľov posadili za mreže.

Keď ma niekedy v roku 2001 námestník generálnej prokuratúry zavolal na poradu a z úst policajtov som si vypočula poznatky, ktoré boli získané o podozrení zo spáchania rôznych trestných činov, nemohla som uveriť tomu, že v našej spoločnosti existuje zo zištných dôvodov taká brutalita konania časti páchateľov. Nielenže neváhali tzv. biele kone – fakturantov vraždiť, aby sa ich zbavili ako nepohodlných svedkov, ale časti tiel obetí sa zbavovali tak, že ich rozpustili v kyseline sírovej. Pre uvedené špecifiká išlo o mimoriadne náročné vyšetrovanie a vďaka dobrej spolupráci s vyšetrovacím tímom bolo možné postaviť páchateľov pred súd, okrem šéfa tohto gangu  Františka Mikera, ktorého zavraždili jeho komplici a tiež rozpustili v kyseline. Všetkých páchateľov postihol spravodlivý trest. Na doživotie boli odsúdení všetci tí, ktorí sa podieľali na vraždách.

Na prípade ste intenzívne pracovali dva roky. Pre zdravo zmýšľajúceho človeka sa tieto slová ťažko počúvajú bez emócií. Ako ste sa ľudsky vyrovnávali s takými ohavnými kauzami?

Pri výkone tohto povolania som sa stretla s veľkou hrubosťou a násilím, ktoré sú mne ľudsky úplne vzdialené a vo svojej podstate nenávidím násilie. Človek sa však musí racionálne vyrovnať s tým, že i také niečo môže v spoločnosti existovať a že je nevyhnutné, aby sa dosiahlo prostredníctvom vyšetrovania a súdneho konania odsúdenie páchateľov. Súčasťou každého trestu je totiž určitá prevencia v tom zmysle, aby tento uložený trest odradil iné osoby od páchania trestnej činnosti.

Vo svojej práci prokurátorky ste sa aktívne podieľali aj na vyšetrovaní. Prípady ste nesledovali len, ako sa hovorí, od stola.

Vo veciach organizovaného zločinu som stále úzko spolupracovala s kriminálnou políciou, ak bolo potrebné aj s finančnou políciou a tiež s konkrétnymi vyšetrovateľmi, ktorí boli vo veci činní. Nebola som typ administratívneho prokurátora, teda takého, ktorý sedí v kancelárii a spracováva veci na základe predloženého spisového materiálu. V týchto závažných prípadoch som vždy vykonávala aktívny prokurátorsky dozor. Z hľadiska úspešnosti trestného konania tomu doteraz pripisujem veľký význam.

Zaujímavou trestnou vecou, ktorú ste riešili, bola aj vražda ministra Jána Duckého.

Trestný čin vraždy Jána Duckého mi bol pridelený po tom, čo proti obžalovanému Olegovi Thoríkovi bolo právoplatne Najvyšším súdom SR zastavené trestné stíhanie. Po preštudovaní spisového materiálu  som dospela k názoru, že je na mieste aplikovať mimoriadny opravný prostriedok. Na základe mnou vypracovanej sťažnosti o porušení zákona, Najvyšší súd SR zrušil právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania a vo veci sa začalo znova konať.  

Nemôžeme nespomenúť údajného bosa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka, ktorý si odpykáva doživotný trest a jeho veľkú organizovanú zločineckú skupinu.

Počas Černákovho výkonu trestu odňatia slobody sa začali vyšetrovať trestné činy vrážd, za ktoré bol právoplatne odsúdený na doživotie. Išlo o dôkazne veľmi komplikovanú trestnú vec, predovšetkým vyšetrovanú s odstupom času od spáchania skutkov, ktorá bola navyše komplikovaná zásadou špeciality. Tú bolo potrebné uplatniť so zreteľom na to, že na zvyšok výkonu pôvodne uloženého trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, bol vydaný justičnými orgánmi Českej republiky. Vyšetrovanie jednotlivých skutkov vrážd si vyžadovalo trpezlivo objasniť množstvo detailov, vykonať previerky výpovedí svedkov, vykonať rekonštrukcie a množstvo ďalších dôkazov.

Mikuláš Černák bol pôvodne právoplatne oslobodený z vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka. Verejnosť sa preto mohla domnievať, že aj ďalší rozsudok bude oslobodzujúci.

Na začiatku vyšetrovania sa naozaj prejavovala nedôvera, či sa ho podarí úspešne dokončiť práve pre Černákovo oslobodenie z vraždy Grzegorza Szymaneka, pre nedôveryhodnosť výpovede kľúčového svedka. Tento tieň oslobodzujúceho rozsudku sa akoby vznášal vo vzduchu a pesimisti tvrdili, že výsledok vyšetrovania je viac ako neistý. No všetci, ktorí sme verili, že po uplynutí dlhšieho času je možné, ak sú na to dôkazy, preukázať obvinenému spáchanie tak závažných skutkov. Patrila som do tej skupiny, ktorá verila, že vyšetrovanie bude úspešné. Myslím si, že táto viera by mala byť prirodzenou súčasťou výkonu tejto funkcie. Najmä preto, že ak je to len trochu možné, žiadna trestná činnosť nemá ostať nepotrestaná. Ak páchateľov nepostihne spravodlivý trest alebo niektoré skutky zostanú nepotrestané, znižuje to vieru ľudí k činnosti justičných orgánov – polície, prokuratúry, či súdov.

Hlboká viera v spravodlivosť vás teda ustavične viedla k objasňovaniu prípadov, ktoré častokrát neboli vôbec jednoduché.

Moje presvedčenie vo vzťahu k vražde Szymaneka, že páchateľom je Mikuláš Černák, viedlo k tomu, že som zhromaždila materiály v súvislosti s vyšetrovaním v Poľsku a následne som vypracovala návrh na povolenie obnovy konania v tejto trestnej veci. Krajský súd v Banskej Bystrici a následne Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie o povolení obnovy konania v trestnej veci vraždy menovaného a následne pokračovalo vyšetrovanie, ktoré v čase, keď som odchádzala z prokuratúry, bolo v podstate ukončené.

Ďalším kauzám, ktorým ste sa aktívne venovali bol tzv. policajný gang. Ten páchal lúpežné prepadnutia, ďalej to bola trestná vec tzv. kukláčov, ktorí poskytovali vo svojom voľnom čase ochranu pracovníčkam erotického salónu za čo poberali odmenu, pričom boli v aktívnej policajnej službe špecializovaného útvaru policajného zboru. Prokurátorský dozor ste vykonávali aj v trestnej veci tzv. bytovej mafie.

Táto skupina veľmi organizovaným a veľmi sofistikovaným podvodným spôsobom obrala mnohých občanov o byty, ale aj rodinné domy a pozemky. Vec doposiaľ napriek tri a pol roka trvajúcemu súdnemu pojednávaniu nie je ukončená.

V tejto súvislosti je na mieste spomenúť osobu Jozefa Draga, ktorý rozvíril hladinu politického, ale aj mafiánskeho prostredia. Tvrdí, že pracoval ako policajný agent – legalizant. Teda ako človek z mafiánskeho prostredia bol infiltrovaný do policajných zložiek a takto pracoval na odhaľovaní trestnej činnosti tým, že ju sám páchal.

Hlavný organizátor nebol v postavení agenta v zmysle Trestného poriadku, inštitút agenta použiteľný v trestnom konaní je presne vymedzený v príslušnom ustanovení Trestného poriadku a čo je najdôležitejšie, súhlas k použitiu agenta po predchádzajúcom návrhu prokurátora dáva sudca. Celé trestné konanie sa riadi Trestným poriadkom a nie policajným zákonom. Pre posúdenie postavenia tohto hlavného páchateľa alebo aj iných v obdobnej situácii je, či bol agentom v zmysle Trestného poriadku. Je nesporné, že Drag nebol agentom v zmysle Trestného poriadku a jeho obhajoba, že bol policajným agentom je právne irelevantná z hľadiska jeho trestnej zodpovednosti za organizovanie rozsiahlej trestnej činnosti podvodného konania s bytmi, domami resp. s pozemkami. Žiada sa dodať, že aj podľa § 117 odsek 2 Trestného poriadku musí byť konanie agenta úmerné protiprávnosti konania na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčení ktorého sa zúčastňuje. Ten, kto organizuje trestnú činnosť nemôže byť ani spolupracujúcim obvineným a nemôže mu ani byť prerušené trestné stíhanie v zmysle § 228 odsek 3 Trestného poriadku. Zdôrazňujem, že orgány činné v trestnom konaní sú viazané Trestným poriadkom a nie zákonom o policajnom zbore.

Pojednávali ste mnoho prípadov, nestretali ste sa s nenávisťou obvinených?

V kontakte s obvinenými som bola priamo pri rôznych vyšetrovacích úkonoch, najmä pri výsluchoch a potom na hlavnom pojednávaní. Vcelku môžem konštatovať, že obvinení z obzvlášť závažných zločinov sa v zásade správajú bez nejakých nenávistných postojov, sústreďujú sa na svoju obhajobu, na vyvracanie skutočností tých svedkov, ktorí ich usvedčujú zo spáchania trestných činov. V mojej praxi som sa snažila oboznámiť sa so všetkými dostupnými informáciami, ktoré vyplývali z vyšetrovania spisu k osobe obvineného a nikdy som sa na páchateľov nedívala len prostredníctvom skutkov, pre ktoré boli trestne stíhaní.

V súvislosti s prácou na najťažších prípadoch v novodobej histórii Slovenska ste nemali obavy možno aj o svoj život?

S obvinenými som sa nikdy súkromne nestrela. Nikdy som sa nezamýšľala nad prípadnými rizikami spojenými s touto prácou. Nemyslím si, že páchateľ organizovanej trestnej činnosti je primárne nebezpečný. Ktorýkoľvek z páchateľov z pocitu frustrácie z vedeného trestného stíhania, by sa mohol tiež dopustiť protiprávneho konania proti práci orgánov činných v trestnom konaní, ktoré idú proti nemu.

Usilovali ste sa nejakým spôsobom pochopiť konanie obvinených?

Ako tak pochopiť motív konania obvinených znamená poznať aj súvislosti subjektívnych informácií o obvinených, ktoré uvádzajú pri výsluchu, ale aj ktoré vychádzajú zo zistení znalca z odboru psychológie. Pri vyšetrení totiž znalcovi páchateľ uvádza aj údaje o svojom ranom detstve, dospievaní a celkovo o svojom predchádzajúcom spôsobe života. Každý z nás je formovaný výchovou a rodinným prostredím, v ktorom vyrastal, dosiahnutým vzdelaním a tiež určitou úrovňou emócií. Všetky tieto skutočnosti, pokiaľ bol vývoj jedinca disharmonický, môžu mať vplyv na jeho neskoršie protispoločenské správanie. Pokiaľ ide o vedúce osobnosti organizovaných skupín možno konštatovať ich tendenciu byť dominantní a môcť veci ovplyvňovať a kontrolovať. Prítomná dominancia moci sa prejavuje v tých najvyšších priečkach hierarchického usporiadania organizovanej zločineckej skupiny. Dominancia moci v spojení so zištným motívom páchania trestných činov často nad intelektovou úrovňou týchto osôb prevyšuje emočná plochosť ich citov.

Súdne pojednávania sa však netýkajú len obžalovaných, ale aj poškodených. Tí, často ani nevedia ako a dostanú sa do neriešiteľných problémov.

Vždy treba mať na pamäti, veľké množstvo poškodených. Poškodený neznamená len, že utrpel majetkovú ujmu, ale v mnohých prípadoch má spáchanie trestného činu tak závažné dôsledky na psychiku poškodených, že mnohí si doživotne nesú traumu. Je to pri trestných činoch pohlavného zneužívania, znásilnenia, lúpežných prepadnutí, vydierania, a pod. Mala som možnosť sledovať aj osudy takýchto poškodených a naozaj to zanechalo hlbokú ranu v ich psychike. Ako príklad uvediem Ester Plickovú – známu etnologičku, ktorú bytová mafia obrala o rodičovský dom a len úplnou náhodou ju upozornili susedia, že už nie je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom prežila celý život. Najviac tej sociálnej biedy sa prejavilo práve u tých poškodených, ktorí boli podvodným konaním pripravení o strechu nad hlavou.

Výsledky vašej práce dokazujú, že ste sa svojmu povolaniu venovali naplno. Netrpela na úkor toho vaša rodina?

Nerozdeľujem medzi kariérou a rodinným životom. Rodinu kladiem na prvé miesto v mojom živote, preto si vážim, že napriek náročnosti tohto povolania a aj s tým spojených rizík, som v rodine našla vždy pochopenie a hlavne podporu. Veľmi som sa nezmieňovala o veciach, čo robím, až následne po uverejnení v médiách sa o tom moji najbližší dozvedeli. Nedávala som im príčinu na to, aby sa obávali. Môj manžel bol právnik, tiež bol prokurátor. Počas výkonu nášho povolania sme sa aj spoznali. Máme spolu jednu dcéru a  tohto roku oslávime 40 rokov výročia nášho manželstva.

Médiami už prebehla informácia, že za vašim odchodom z Generálnej prokuratúry SR je námestník generálneho prokurátora. Nezhodovali sa jeho názory na prácu s vašimi? 

Za mojím odchodom stáli dlhodobo narušené vzťahy s Mgr. Petrom Šufliarskym a vzhľadom na vývoj udalostí som dospela k záveru, že bude lepšie, ak sa vzdám funkcie prokurátorky, aby sa po jeho nástupe do funkcie námestníka neprehlbovali negatívne vzťahy medzi nami. Poviem úprimne, rozhodla som sa po zvážení všetkých okolností s rozvahou, bez pocitu ľútosti, lebo hlboko som bola presvedčená, že je to pre mňa najlepšie riešenie. Nemám rada napäté vzťahy, ako aj neštandardné postupy, o ktorých nechcem podrobne hovoriť a rozhodla som sa im vyhnúť. No priznávam, že počas mojej štyridsať ročnej kariéry sa mi v pracovných vzťahoch nič podobné nestalo.

O prípady, na ktorých ste intenzívne pracovali, sa zaujímala i verejnosť. Novinári boli určitým spôsobom aj sprostredkovateľmi vašej práce. Aký je váš vzťah k nim?

Veci vždy boli aj v pozornosti médií, považujem za správne, že verejnosť je informovaná, i keď niekedy je únavné po niekoľko hodinovom pojednávaní odpovedať na mnohopočetné otázky novinárov a v podstate som s tým nikdy nemala problém. Len raz som protestovala po viachodinovom hlavnom pojednávaní vo väznici v Banskej Bystrici. Keď som vyšla z pojednávacej miestnosti, stálo tam nespočetné množstvo novinárov z printových a elektronických médií. Pred tým sa mi však viac krát stalo, že moje vyjadrenia boli veľakrát najmä v elektronických médiách zostrihané na tri – štyri slová, hoci som vec obšírnejšie vysvetlila. Doma sa mi potom smiali, že či neviem hovoriť. Tak som vtedy novinárom povedala, že im nedám žiadne vyjadrenie, lebo vždy to tak zostrihajú a potom vyzerám, že nie som schopná povedať súvislú vetu. Vzápätí na tom som sa zasmiala a samozrejme, že som stanovisko k priebehu hlavného pojednávania zaujala.  

Kam smerujú po odchode z Generálnej prokuratúry SR vaše ďalšie kroky?  

V tejto chvíli svoje ďalšie pôsobenie ešte zvažujem. Nechcem zodpovedne povedať, čo budem robiť a či budem robiť. Rada by som ostala pri právnickej profesii aspoň nejaký čas. Momentálne dobieham to, na čo som nemala čas. Venujem sa angličtine, teším sa na jar a na pobyt v záhradke. Rada navštevujem Slovenské národné divadlo, chystám sa na predstavenie Jana Eyrová. Mám viac času na návštevu výstav, chystám sa na Alfonsa Muchu. Veľmi inklinujem k výtvarnému umeniu a literatúre. Umenie je príjemnejšia časť života, estetika výtvarného umenia pozitívne vplýva na človeka. Mám rada dobrú kinematografiu najmä francúzsku, českú a taliansku. Rada čítam poéziu Kamila Peteraja, Martina Rázusa a texty Borisa Filana. Mám veľmi rada humor, no je ho, žiaľ, v tejto spoločnosti čoraz menej. Je to naozaj škoda, lebo je skutočne korením života a naozaj pomáha prežiť mnoho zložitých situácií oveľa ľahšie.

Som veľký optimista, verím, že všetko sa na dobré obráti a verím, že to dobro vždy má kúsok nad zlom. Mnohokrát vidíme len negatívnu stránku, ale je veľa pozitívnych vecí, ktorými by sme si mohli kvalitu života užiť. Odsudzujem zlo a myslím si, že rozhodujúca časť ľudí si želá dobro. Celou mojou kariérou ma viedlo práve toto presvedčenie.