BRATISLAVA - Rozhodnutie vlády nezmeniť obci Tešedíkovo názov na Pered, bolo podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej v súlade so zákonom. Pomenovanie Pered sa totiž nenachádza v mennom zozname obcí a nie je ani súčasťou kodifikovanej podoby štátneho jazyka, čím nespĺňa zákonnú podmienku.
Uvádza sa tak v liste, ktorý Dubovcová zverejnila po preskúmaní podnetu týkajúceho sa obce Tešedíkovo. Okrem toho sa v ňom však aj píše, že podľa jej názoru sa postup orgánov zakladal len na forme.
Obec Tešedíkovo v okrese Šaľa si chcela zmeniť názov na Pered, vláda jej to však na rokovaní 16. októbra neodsúhlasila. Obec o zmenu názvu žiadala na základe výsledkov minuloročného referenda miestnych obyvateľov. Dôvodom bola snaha o prinavrátenie k pôvodnému názvu obce.
Názov Tešedíkovo určili obci Pered v roku 1948 vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna 1948. Rezort vnútra však navrhol kabinetu nesúhlasné stanovisko. V súčasnosti sa názov Pered používa ako označenie obce v maďarskom jazyku. Časť spoločnosti aj preto označila vzniknutú situáciu za národnostnú kauzu.
Ombudsmanka vysvetľuje, že občania Tešedíkova si ľudovým hlasovaním uplatnili základné právo zúčastniť sa na správe vecí verejných. Za naplnenie tohto práva však možno účasť na referende podľa nej považovať len z formálneho hľadiska.
"Formálny výklad práva však môže niekedy viesť k nadradeniu formy nad jej obsah, a preto nemôže byť jediným hľadiskom aplikácie právnych noriem. Ak by sa praktická aplikácia práva opierala iba o jeho formálny až formalistický výklad, výsledkom by mohlo byť aj to, že v niektorých prípadoch bude právo pôsobiť proti samej podstate demokracie," píše v liste ombudsmanka.
Platná legislatíva i tak výslovne neustanovuje, že výsledok referenda je pre ďalší postup štátnych orgánov právne záväzný. Dubovcová dodáva, že orgány by v referende vyjadrenú občiansku vôľu mali neuskutočniť len v prípade, že by to bolo v rozpore so zákonom, demokraciou, základnými právami a slobodami.
Ministerstvo vnútra sa pri svojom nesúhlasnom stanovisku opieralo o názor jeho subkomisie. Tá mala voči premenovaniu zásadné výhrady. Dubovcová však tvrdí, že názor tohto orgánu je iba nezáväznou úvahou a teda je právne irelevantný. Kodifikovanú podobu štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje ministerstvo kultúry na svojej internetovej stránke.
Ombudsmanka vysvetľuje, že ak by chcelo ministerstvo vnútra podľa jej názoru postupovať v súlade s právnou úpravou, malo zistiť, či je Pered súčasťou na internete uverejnenej podoby štátneho jazyka. Na základe potvrdenia o tom, že navrhovaný názov nie je súčasťou kodifikácie, mal rezort vnútra zistiť, či je možné dodatočné zaradenie Peredu do štátneho jazyka. Až po týchto zisteniach, ktoré by potvrdilo ministerstvo kultúry, mal rezort vnútra predkladať svoj návrh vláde.
Dubovcová svoje šetrenie uzatvára slovami, že postup orgánov bol v rozhodovaní o Tešedíkove založený iba na formálnom výklade. Orgány verejnej správy majú vždy vychádzať z toho, že všetka moc pochádza od ľudu, a preto by mali najskôr urobiť právom dovolené úkony a kroky na to, aby "ak je to možné a v súlade so zákonom, bol názov obce, ku ktorému sa obyvatelia obce prihlásili v referende, včlenený do kodifikovaného štátneho jazyka".
V súčasnosti by bolo možné požiadať odborné slovakistické výskumné pracovisko, aby posúdilo, či názov obce Pered je v takom rozpore so zákonitosťami, pre ktorý ho nemožno do kodifikovaného jazyka včleniť. Takéto posúdenie je jazykovedná, nie politická alebo právna otázka, uzatvára ombudsmanka.
