BRATISLAVA - Tešedíkovo sa neúspešne pokúsilo o zmenu názvu obce na Pered, ale pre doručovanie pošty to nie je až také podstatné. Do obce sa dostane aj list, na ktorom názov Tešedíkovo vôbec nefiguruje a je tam uvedený len Pered, ktorý naďalej zostáva iba názvom tejto obce v menšinovom, teda maďarskom jazyku.
Agentúra urobila test - poslala doporučený list starostovi Tešedíkova Gyulovi Borsányimu na obecný úrad, ale v názve obce bol namiesto Tešedíkova uvedený Pered. Doporučený list by mal prísť adresátovi na druhý pracovný deň po dni podania. Také rýchle to v prípade tejto zásielky síce nebolo, ale po vyše týždni sa to napokon pošte podarilo.
"Môžem potvrdiť, že list, ktorý ste nám doporučene poslali, nám doručili na obecný úrad," ozval sa podľa žiadosti v liste starosta Tešedíkova Borsányi a dodal, že "to jasne dokazuje, že keď pošlete obálku z Bratislavy do Peredu, tak ho nájdu, čiže vedia, kde to je".
Slovenská pošta (SP) po doručení listu konštatovala, že pre doručenie zásielky nie je rozhodujúce, či je v adrese na liste uvedená obec v štátnom jazyku. "Slovenská pošta sa snaží zabezpečiť doručenie každej zásielky, teda aj tej, ktorá má v adrese uvedený názov obce v inom ako štátnom (slovenskom) jazyku. V tomto prípade však SP zabezpečuje smerovanie zásielky podľa PSČ, ku ktorému je priradená dodávacia pošta," vysvetlila hovorkyňa Slovenskej pošty Stanislava Pondelová. Upozornila, že uvedenie názvu obce v adrese v maďarčine nebolo správne.
"Ak však ostatné údaje v adrese adresáta boli správne (t.j. meno a priezvisko alebo názov organizácie, ulica a číslo domu a PSČ), SP vie takúto zásielku doručiť," dodala hovorkyňa. V prípade tohto konkrétneho listu nie je na zásielke uvedená správne dodávacia pošta, čo mohlo podľa Pondelovej spôsobiť jej oneskorené dodanie počas dopravy, resp. triedenia.
Podľa starostu Borsányiho sa už aj v minulosti stávali prípady, že do obce prišla pošta, ktorá mala na obálke len názov Pered. "V minulosti sa stávalo, že rodinní príslušníci sa nevedeli nakontaktovať po tom, ako bol zmenený názov obce z Peredu na Tešedíkovo," tvrdí starosta. Týmto spôsobom sa s ním spojila jeho vzdialená sesternica, bolo to už po nežnej revolúcii.
"Hľadali medzi stovkami obcí, ktorým boli zmenené názvy od roku 1948 a nevedeli, pod akým názvom je Pered. Hľadali a nenašli, tak napísali list do Peredu, ktorý bol doručený na miestnu faru a pán farár nás skontaktoval," opísal starosta.
Občania Tešedíkova sa pre zmenu názvu rozhodli v minuloročnom referende. Vláda s tým však v októbri nesúhlasila. Zásadné výhrady mala Stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa nej by došlo k porušeniu zákona o obecnom zriadení a zákona o štátnom jazyku.
U ministra Roberta Kaliňáka poukazujú na skutočnosť, že oficiálne názvy obcí sa určujú výlučne v štátnom jazyku. Aktivisti hnutia Dvojjazyčné Južné Slovensko tvrdia, že Pered je slovenským a zároveň aj maďarským názvom pre obec. Podľa nich sú na Slovensku obce, ktoré majú názvy v slovenčine a maďarčine úplne totožné a nikto nenamieta, že porušujú zákon.
Aktivisti ako formu protestu s postojom kabinetu vymenili pred časom tabule označujúce názov obce na Pered. Jednu tabuľu s názvom Tešedíkovo poslali na ministerstvo vnútra, druhú verejnej ochrankyni práv Jane Dubovcovej.
Názov Tešedíkovo určili obci Pered vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna 1948. Samuel Tešedík sa považuje za zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a Európe.
