Návrh rozdelenia Tatier do zón ochrany by mal byť do konca marca
BRATISLAVA - Návrh rozdelenia Vysokých Tatier do zón ochrany prírody by mal byť pripravený do konca marca budúceho roku. Dohodli sa na to dnes ministri životného prostredia a pôdohospodárstva Jaroslav Izák a Miroslav Jureňa.
Pôvodne mala vláda schváliť takzvanú zonáciu Tatier už do konca októbra tohto roka. Na dokument čakajú aj tatranskí podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorým by uľahčil plánovanie investícií.
Rozdelenie Tatranského národného parku podľa stupňa ochrany brzdia odlišné názory lesníkov a ochranárov. Štátna ochrana prírody chce rozšíriť chránené územie, na ktorom sa nebude môcť ťažiť drevo, zo súčasných 51 percent rozlohy parku na 55 percent plochy. Lesníci chcú naopak jeho redukciu na 39 percent plochy parku.
Chýbajúce rozdelenia zón ochrany prírody a jasných pravidiel pre ochranárov i investorov v oblasti cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách bolo tiež jednou z hlavných tém dnešného HN Clubu Hospodárskych novín v Tatranskej Lomnici. Podnikatelia, hoteliéri a prevádzkovatelia lyžiarskych vlekov sú sklamaní, že doposiaľ ani jedna vláda nerozhodla o budúcnosti Tatranského národného parku.
"Nechceme prírodu zničiť. Je však potrebné si uvedomiť, že prvé lanovky a zjazdovky boli v Tatrách postavené už pred vznikom Tatranského národného parku," povedal šéf 1. tatranskej akciovej spoločnosti Ján Gavalier. Peter Korbačka zo spoločnosti J&T Finance Group pripomenul, ak sa nezvýši štandard ubytovacích zariadení a vybavenie stredísk, cestový ruch v Tatrách napredovať nebude.
"Nechceme, aby boli Tatry najväčším, ale najkrajším strediskom cestovného ruchu v regióne strednej Európy," povedal Korbačka. Solventní zahraniční turisti však podľa neho do Tatier prídu iba vtedy, ak budú mať k dispozícii kvalitné ubytovacie služby a dobrú dopravnú infraštruktúru, vrátane leteckého spojenia. J&T Finance Group plánuje v Tatrách v najbližších rokoch investovať asi desať miliárd korún do modernizácie hotelov, lanoviek a lyžiarskych zariadení. Zatiaľ investovali zhruba jednu miliardu do rekonštrukcie Liečebného domu Hviezdoslav na Štrbskom Plese, kde má vyrásť prvý päťhviezdičkový hotel siete Kempinski.
Spory o rozdelenie Tatier do zón s rôznym stupňom ochrany vypukli najmä po veternej kalamite z novembra 2004, ktorá zničila asi 12.600 hektárov, teda asi štvrtinu lesov v národnom parku. Doteraz prijatiu dokumentu bránili spory so súkromnými vlastníkmi pôdy v chránených územiach, kde majitelia nemôžu hospodáriť. Izák potvrdil, že ministerstvo má v štátnom rozpočte na budúci rok na úhradu ušlých ziskov súkromným vlastníkov asi 100 miliónov korún. Priznal však, že to nie je dostatočná suma.
Predstavitelia Únie regionálnych združení neštátnych lesov Slovenska minulý týždeň tvrdili, že na kompenzáciu by bolo potrebných až 900 miliónov korún. "Rokujeme s ministerstvom pôdohospodárstva o tom, že by sme chceli, aby od roku 2008, sa na to prijali systematické kroky, aby tieto prostriedky boli plánované, uvoľnené zo štátneho rozpočtu," povedal minister.
Rozdelenie Tatranského národného parku podľa stupňa ochrany brzdia odlišné názory lesníkov a ochranárov. Štátna ochrana prírody chce rozšíriť chránené územie, na ktorom sa nebude môcť ťažiť drevo, zo súčasných 51 percent rozlohy parku na 55 percent plochy. Lesníci chcú naopak jeho redukciu na 39 percent plochy parku.
Chýbajúce rozdelenia zón ochrany prírody a jasných pravidiel pre ochranárov i investorov v oblasti cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách bolo tiež jednou z hlavných tém dnešného HN Clubu Hospodárskych novín v Tatranskej Lomnici. Podnikatelia, hoteliéri a prevádzkovatelia lyžiarskych vlekov sú sklamaní, že doposiaľ ani jedna vláda nerozhodla o budúcnosti Tatranského národného parku.
"Nechceme prírodu zničiť. Je však potrebné si uvedomiť, že prvé lanovky a zjazdovky boli v Tatrách postavené už pred vznikom Tatranského národného parku," povedal šéf 1. tatranskej akciovej spoločnosti Ján Gavalier. Peter Korbačka zo spoločnosti J&T Finance Group pripomenul, ak sa nezvýši štandard ubytovacích zariadení a vybavenie stredísk, cestový ruch v Tatrách napredovať nebude.
"Nechceme, aby boli Tatry najväčším, ale najkrajším strediskom cestovného ruchu v regióne strednej Európy," povedal Korbačka. Solventní zahraniční turisti však podľa neho do Tatier prídu iba vtedy, ak budú mať k dispozícii kvalitné ubytovacie služby a dobrú dopravnú infraštruktúru, vrátane leteckého spojenia. J&T Finance Group plánuje v Tatrách v najbližších rokoch investovať asi desať miliárd korún do modernizácie hotelov, lanoviek a lyžiarskych zariadení. Zatiaľ investovali zhruba jednu miliardu do rekonštrukcie Liečebného domu Hviezdoslav na Štrbskom Plese, kde má vyrásť prvý päťhviezdičkový hotel siete Kempinski.
Spory o rozdelenie Tatier do zón s rôznym stupňom ochrany vypukli najmä po veternej kalamite z novembra 2004, ktorá zničila asi 12.600 hektárov, teda asi štvrtinu lesov v národnom parku. Doteraz prijatiu dokumentu bránili spory so súkromnými vlastníkmi pôdy v chránených územiach, kde majitelia nemôžu hospodáriť. Izák potvrdil, že ministerstvo má v štátnom rozpočte na budúci rok na úhradu ušlých ziskov súkromným vlastníkov asi 100 miliónov korún. Priznal však, že to nie je dostatočná suma.
Predstavitelia Únie regionálnych združení neštátnych lesov Slovenska minulý týždeň tvrdili, že na kompenzáciu by bolo potrebných až 900 miliónov korún. "Rokujeme s ministerstvom pôdohospodárstva o tom, že by sme chceli, aby od roku 2008, sa na to prijali systematické kroky, aby tieto prostriedky boli plánované, uvoľnené zo štátneho rozpočtu," povedal minister.
