KOŠICE – Učitelia anatómie na košickej Lekárskej fakulte bijú na poplach! Telá nebohých čiže kadávery je čoraz menej a tak medikom hrozí, že nebudú môcť v praxi získať znalosti z anatómie. Preto vyzývajú verejnosť, aby sa neobávali a súhlasili s posmrtným darovaním svojich tiel.
„Darcov tiel stále nemáme dostatok. Slováci sú dosť konzervatívni a svoju úlohu zohráva aj náboženské presvedčenie, najmä staršia generácia neraz nepripúšťa, že by telo mohlo skončiť inak, ako pochované v zemi na cintoríne. No my sa snažíme osloviť ľudí na darovanie tela s ohľadom na to, že tak budú prospešní aj po smrti.
Darovanie tela si na našom ústave vážime ako vysoko šľachetný čin a správame sa preto k nemu so všetkou úctou, ktorá mu prináleží. Naši zamestnanci k nim pristupujú s pietou a rovnako zaručujeme aj dôstojné správanie k telám zo strany študentov. Samozrejmosťou je pochopiteľne aj úplná anonymitu totožnosti darcu,“ hovorí prednostka Ústavu anatómie UPJŠ LF Darina Kluchová.
Študenti medicíny nevyhnutne potrebujú spoznávať anatómiu ľudského tela a nielen oni. Niekedy navštívi pitevňu aj chirurg, ktorý si potrebuje detailnejšie pozrieť nejakú časť tela pred ťažkou operáciou, napríklad pri zavádzaní nového postupu či pri nezvyčajnom poškodení nejakej časti tela pacienta. Takisto anestéziológovia si iba na ľudskom tele dokážu presne nacvičiť techniky vpichu ihly, ozrejmia si, kde sa nerv nachádza, cez aké tkanivá sa k nemu dostanú, či ako obídu cievy a iné štruktúry. Toto im tak dokonale neumožní žiaden umelý model ľudského tela ani trojrozmerný počítačový program.
„Dokonalá znalosť ľudského tela sa nedá získať z učebníc ani počítačových programov, iba v pitevni na kadáveroch, ktoré slúžia v ústavoch anatómie najmä ako praktická učebná pomôcka pre študentov medicíny. A s tým bezprostredne súvisí otázka získavania tiel, ktorých máme nedostatok. V minulosti sme využívali na výučbu predovšetkým nevyzdvihnuté telá ľudí, ku ktorým sa po ich úmrtí nikto neprihlásil,“ dodáva Kluchová.
Darovať svoje telo je jednoduché. Stačí spísať príslušné vyhlásenie a nechať ho overiť notárom. Telo samozrejme musí spĺňať aj podmienky zdravotného charakteru – nesmie byť infikované nebezpečným prenosným ochorením, napríklad vírusom HIV či tuberkulózou. Darované telo je po smrti darcu prevezené na ústav anatómie, kde sa začne používať až po niekoľkomesačnej konzervačnej príprave. Po použití telesných ostatkov na študijné a vedecké účely sa ústav postará o ich kremáciu.
