BRATISLAVA - "100% splatenie dlhov je v súčasnej chvíli nemožné. Vyspelé ekonomiky už túto šancu premárnili," uviedol Michal Valentík z Generali PPF Invest v rozhovore pre Hospodárske noviny.
"Úsporný plán je najťažšia cesta, ale aj z dlhodobého hľadiska tá najmorálnejšia. Monetizáciou dlhu dochádza k prerozdeleniu bohatstva od veriteľov k dlžníkom. Reštrukturalizáciou dlhu sa nerieši systém, ktorý danú krajinu do dlhov uviedol. Štvrtá možnosť - rast ekonomiky v takom tempe, aby sme boli schopní splatiť dlhy, je nereálny, a vládne prorastové opatrenia majú v lepšom prípade len krátkodobý vplyv na rast ekonomiky. (...) Najlepším riešením by však bolo sa do tejto situácie vôbec nedostať, t.j. nevytvárať dlhy. Bolo by krásne, keby ľudia pochopili, že vytvárať budúcim generáciám dlhy nie je optimálny stav. Ale k tomu budeme musieť dospieť - teraz panuje morálna bieda," odpovedal Valentík na otázku, či sú úsporné plány najlepším spôsobom ako znížiť dlhy.
Podľa neho extrémne zadlžené štáty budú dlh čiastočne reštrukturalizovať. V prípade európskych štátov na periférii bude zvyšovaný tlak na odchod z eurozóny. Ako to dopadne s eurom sa neodvážil odhadnúť: "Euro vzniklo v hlavách politikov - je to umelá mena, preto záleží aj na politikoch, ako dlho budú myšlienku spoločnej meny presadzovať."
"Dôležité je si však uvedomiť, že dlhové problémy verejného sektora sú dôsledkom zväčšovania štátneho aparátu. Vo vyspelých ekonomikách tvorí podiel štátu na tvorbe bohatstva viac ako 40 percent. To znamená, že štát musí najskôr svojim občanom týchto 40 percent vziať. (Štát vezme ľuďom viac, pretože nulová neefektívnosť štátu je nemožná). Štáty tak majú nesmiernu ekonomickú moc, preto im je súkromný sektor ochotný požičať. Napríklad Francúzsko má od roku 1974 deficit štátneho rozpočtu. Nemožno teda hľadať krátkodobé riešenia, keď proces zadlžovania trvá už niekoľko desiatok rokov," vysvetlil Valentík pre HN.
