BRATISLAVA - Verejní funkcionári majú posledné dva dni na to, aby podali svoje majetkové priznania za rok 2011. V sobotu 31. marca im vyprší zákonná lehota. Za nesplnenie povinnosti im hrozí sankcia až do výšky mesačného platu. Informácie o majetku verejní funkcionári každoročne posielajú parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Povinnosť sa týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať aj náčelník Generálneho štábu, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR, Telekomunikačného aj Poštového úradu.
Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok a prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Za verejného funkcionára sa navyše považuje osoba ešte rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Priznanie teda musia podať aj exposlanci, ktorí sa v posledných voľbách do parlamentu nedostali.
Termín 31. marec sa však netýka 54 nových poslancov, ktorí sa dostali 10. marca do Národnej rady SR prvýkrát, resp. v ňom pôsobili pred rokmi. Tí musia majetkové priznania podať do 30 dní od zloženia sľubu, termín im teda uplynie začiatkom mája. Noví poslanci zároveň musia v prvom majetkovom priznaní zverejniť len zoznam svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku, príjmy nie, keďže verejnú funkciu minulý rok nevykonávali.
Bývalá predsedníčka Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) uviedla, že za posledné volebné obdobie, ktoré nemalo ani dva roky, jej výbor uložil sankcie za nesplnenie si povinnosti predložiť informácie o majetku v celkovej výške 81.993 eur.
V období rokov 2005 až 2012, teda v čase, odkedy existuje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, viedol výbor celkovo 519 konaní. Poslanci rozhodli o uložení sankcie v 277 prípadoch, pričom ich súhrnná hodnota presiahla 405.000 eur. Verejní funkcionári z toho doteraz uhradili 368.400 eur.
