Pondelok25. november 2024, meniny má Katarína, zajtra Kornel

Kompletný rozhovor Lucie a kanibala: Takto si dohodli smrť

Rozhovor, z ktorého tuhne krv v žilách Zobraziť galériu (4)
Rozhovor, z ktorého tuhne krv v žilách

BRATISLAVA - Dúfam, že nie si nejaký môj záchranca! Takto sa mala uisťovať mladá Lucia (20) zo Sniny pri konverzácii so svojím údajným vrahom Matejom Čurkom. Chatovali od augusta 2010. Dievča, ktoré trpelo depresiami, ale nedokázalo sa samo zabiť, Čurko uisťoval, že ho zavraždí. Prepis priniesla česká TV Prima a denník Blesk.

16. august 2010, dva týždne pred smrťou:
Lucia: "Dnes som v telke videla ďalšie dve samovraždy. Ako sa nejaký dedko utopil v nádrži s vodou a druhý sa obesil. Robím v zdravotníctve a premýšľam nad liekmi, ale to nie je spoľahlivé."
Čurko: "Keď chceš tak moc zomrieť, za určitých podmienok by som ti dokázal pomôcť. Ale to už je na tvrdú basu."
Lucia: "Napíš podrobnosti, napíš podrobnosti!"
Čurko: "Snáď ma neudáš. Prišla by si za mnou a zašli by sme hlbšie do lesa. Dal by som ti hypnogen, alebo niečo podobného a keď by si zaspala, tak by som ťa udusil. Alebo čo si vyberieš. Vidieť smrť zblízka ma vždy lákalo. Potom by som ťa zakopal, aby neboli žiadne dôkazy."
Lucia: "To by sa mi dosť páčilo, ale príliš neverím, že by si niečo takého naozaj urobil. Raz som sa s jedným týpkom dohovorila, že sa pôjdeme zabiť a on na mňa zavolal policajtov."
Čurko: "Ja riskujem rovnako. Dôkaz, že to myslím vážne, ti neviem dať a nakoniec aj ty môžeš zavolať policajtov na mňa. Musíš si to ale rozmyslieť. si trochu ďaleko a musela by si prestupovať. Stretli by sme sa v Magecanoch, alebo v Kysaku. Sú tam pekné lesy."
Lucia: "Tak príď ty za mnou. Je rozdiel v tom, dohodnúť si samovraždu s niekým, alebo vlastnú vraždu."
Čurko: "To rozhodne nie. Nepoznám okolie Sniny a neviem si predstaviť, že by som niesol do lesa krompáč, lopatu aj teba. To si musím pripraviť dopredu. Pozri, zo Sniny sa to dá zvládnuť rýchlo. Prídeš do Košíc priamo vlakom."

31. august, tri dni pred smrťou:
Lucia: "Som tu."
Čurko: "Aj ja som tu. Tak čo, máš ešte záujem?"
Lucia: "Znie to krásne."
Čurko: "Neznie to len krásne, pri mne je to istota. Ja to urobím, ak chceš. Mne je jedno, kto si, aké pohlavie. Nemám v úmysle ťa znásilňovať. Som len úchyl, ktorého vzrušuje smrť. Chcem ju cítiť, dotýkať sa umierajúceho tela."

36 hodín pred smrťou:
Lucia: "A koľko si ich zabil? Uspokojilo ťa to? Koľko ich bolo?"
Čurko: "Uspokojilo. Meno ti nepoviem, ani počet. To nemôžeš odo mňa chcieť. Poviem ti to vo chvíli, keď budeme spolu a tebe zostane posledných 20 minút života. Garantujem ti bezbolestnosť. Nikdy som nemusel nikoho zväzovať. V čase umierania žiadna vedomá reakcia."
Lucia: "Som presvedčená o tom, že chcem umrieť. Mňa presviedčať nemusíš, ale čím viac o tom premýšľam, tým viac sa bojím. Tá myšlienka je tak krásna. Zomrieť. Ale bojím sa."
Čurko: "Nemusíš mať strach, nebudeš prvá. Je to vyskúšané, pokecáme dvadsať minút o čomkoľvek a ty zrazu odpadneš a zaspíš. To nie je, ako keď stojíš v okne, pozeráš sa dole a rozmýšľaš, či skočíš. Neznášam plač, krik a strach."
Lucia: "Nechcem sa zobudiť niekde v nemocnici. To by som neprežila, to by som sa radšej obesila na vlastných vlasoch."
Čurko: "Neboj, nezobudíš sa."
Lucia: "Chcem veľa liekov, aby som sa aspoň priotrávila a aby som sa nezobudila, až ma budeš škrtiť. A ako ma budeš škrtiť?"
Čurko: "Neškrtím rukami. Zakryjem nos a ústa, viac sa mi to páči, ako škrtiť hrdlo. A ver mi, doteraz sa mi nikto nezobudil. Nemám záujem zabíjať ľudí, keď sú pri vedomí, neznášam plač, krik, strach."

16 hodín pred smrťou:
Lucia: "Ja si myslím, že by bolo dobré dohodnúť termín. Kedy to môžeme urobiť?"
Čurko: "Najskôr môžem v pondelok. Dostaneš sa do Košíc, skoro ráno tak okolo ôsmej."
Lucia: "Prečo do Košíc?"

Čurko: "Tak môžeme v Kysaku. Pozriem sa ti na spoje. Tak zo Sniny ti ide vlak o 4:28. V Humennom je 5:26 a z Košíc ti ide vlak o 7:21 a v Kysaku si o 7:38. Takže najneskôr okolo deviatej by si bola ukončená. V Kysaku potom pôjdeme necelú hodinku peši lesom. Zober si vhodnú obuv, už mám pripravené aj náradie."
Lucia: "To neviem, čo poviem doma, že idem niekam tak skoro. To jedine, že utečiem. Aha. Ale máš to dobre vymyslené. Bože, nech to vyjde. Len nech to vyjde! A ty to máš pred prácou, alebo si vezmeš dovolenku?"
Čurko: "Áno, vezmem si dovolenku. Už ju mám vybavenú."
Lucia: "Já dúfam, že nie si nejaký môj záchranca."
Čurko: "A ako ti mám dokázať, že som tvoj vrah a nie tvoj záchranca? To ti mám do pr**le poslať fotku tej ženskej, čo som zapichol, ako dôkaz, že som vrah?"
Lucia: "Dobre. Som zvedavá."
Čurko: "Dobre, ale je vyrezaná, aby nebola na tej fotke poznateľná. Moc na nej neuvidíš. V podstate len hrudník s ranami od noža."
(Kanibal posiela foto častí ženského tela) "To je moja práca!"
Lucia: "Už som si prezrela tú fotku, ale to sú len nejaké malé rany. Myslela som si, že budú masakrálne."
Čurko: "Nie, pichám len na šírku noža."

Šesť hodín pred smrťou:
Čurko: "V parku pred ich stanicou je jazierko. Budeš sa okolo neho prechádzať."
Lucia: "Po trištvrte na desať sa tam budem motať. Teraz už musím ísť. Výsledok bude nádherný. Idem spať. Dobrú noc."
Čurko: "Dohodnuté."
Lucia: "Dobrú noc."

Celý prepis zverejnil český denník Blesk, vo svojej relácii ho odvysielala aj TV Prima. Podľa jej autora ho získali z Prezídia policajného zboru SR.

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu