BRATISLAVA - Slovensko potrebuje urýchlene odchádzať od skládkovania. Nové skládky odpadu sa neotvárajú a tie, ktoré existujú, sa plnia. V rozhovore pre TASR to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) s tým, že populizmus v tejto agende vyjde krajinu draho. Na Slovensku je tak podľa neho potrebné postaviť aspoň tri spaľovne.
Prednedávnom posunuli poslanci zavedenie povinnosti mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) odpadu pred uložením na skládku na rok 2027. Slovensku preto podľa Tarabu hrozia masívne pokuty od Európskej únie. "Prešlo to ústavnou väčšinou v parlamente a ja ako minister to môžem len rešpektovať. Pretože ak niečo prešlo ústavnou väčšinou, tak kto som ja, aby som to menil. Rozprával som sa s viacerými poslancami, ktorí za to hlasovali, a myslím si, že oni nemali ani potuchy o rôznych konzekvenciách okolo toho," myslí si Taraba.
archívne video
Poslanci podľa neho posun zavedenia povinnosti MBÚ odhlasovali preto, lebo si mysleli, že tým ušetria peniaze samosprávam aj ľuďom. "My sme tie finančné podmienky nastavili tak, aby boli absolútne udržateľné. Združenie miest a obcí Slovenska s tým bolo v poriadku. To zdraženie na tento rok by bolo asi deväť eur na občana, čo je suma, ktorá je absolútne akceptovaná vzhľadom na to, že by sme sa posunuli zásadným spôsobom vpred pri narábaní s odpadom," podotkol minister.
Zároveň poukázal na to, že ak Slovensko nebude narábať s odpadom udržateľným spôsobom, doplatí na to priemysel. Taraba vysvetlil, že firmy potrebujú doložiť, ako sa nakladá s ich odpadom. "A Slovensko, pokiaľ jediné, čo bude robiť, je skládkovať, tak my strácame obrovskú konkurenčnú výhodu voči okolitým krajinám," skonštatoval.
Najväčší zamestnávatelia tak podľa vicepremiéra začnú mať na Slovensku problémy so získavaním nových investícií a produktov len preto, lebo nebudú vedieť vysvetliť, kde skončí ich odpad.
Slovensko sa stáva skládkou Európy a koalícia s ministrom Tarabom tomu pomáha
Slovensko sa stáva skládkou Európy. Súčasná koalícia s ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominant SNS) tomu pomáha. Uviedol to opozičný poslanec Alojz Hlina (SaS) v súvislosti s hodnotením roka 2024 v oblasti životného prostredia. Tarabu na ministerstve vidí ako záskok za poslanca Rudolfa Huliaka, ktorý bol nominantom SNS na post šéfa envirorezortu.
Ministerstvo životného prostredia podľa Hlinu najlepšie vystihuje to, že posledný zákon, ktorý vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu, bol z dielne Tarabu a prvý zákon, ktorý vrátil do parlamentu súčasný prezident SR Peter Pellegrini, bol takisto Tarabov. "Z troch zákonov, ktoré súčasný prezident Pellegrini doposiaľ vrátil do parlamentu, sú dva z rezortu ministra Tarabu," podotkol Hlina.
Pripomenul, že minister presadil zákon o znížení ochrany drevín a krovín. Podľa Hlinu je nelogické, aby minister životného prostredia znižoval ochranu prírody. "Je to skôr logika obchodníka, ktorý pomáha developerom pri znižovaní nákladov za náhradnú výsadbu," povedal opozičný poslanec.
Poukázal aj na to, že šéf envirorezortu prezentoval zmeny zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, "ako keby pomáhal ochrániť ľudí pred zlými ochranármi, ktorí im zdržujú výstavbu domčeka". Taraba tak podľa Hlinu pomáhal skôr tým, ktorí chcú v ich blízkosti postaviť kafilériu alebo spaľovňu.
"K jeho úspechom ministrovania môžeme zaradiť to, že Modre - mestu, z ktorého pochádza - vybavil peniaze z rezervy vlády na parkovisko pri pamätníku miesta postrelenia Ľudovíta Štúra. Najdôležitejšie v tejto krajine je, že môžeme ísť autom až k miestu, kde sa nachádza pamätník," skonštatoval Hlina.
Zároveň skritizoval, že ministrovanie Tarabu urobí zo Slovenska spaľovňu rádioaktívneho odpadu z celej Európy a v Bratislave bude vznikať spaľovňa odpadu z Maďarska. "Napĺňa do detailu národniarske heslo: Svoje si nedáme, cudzie nechceme. Je to tak, že svoje si nedáme, zničíme si to sami. Cudzie nám nikto nič nenúka, len odpad, a ten prijímame," poznamenal poslanec.
