Rodina Krnáčovcov sa po druhej svetovej vojne presťahovala zo stredného Slovenska na Podkarpatskú Rus. Po spornom pričlenení tohto územia k ZSSR sa ocitli v pasci, z ktorej nemohli uniknúť.
V rámci Chruščovovho dekrétu boli násilne presídlení do dediny Balgarka v kazašskej stepi, kde prežili vyše štyridsať rokov. Po rozpade Sovietskeho Zväzu sa rozhodli vrátiť späť do Európy. Na Slovensko, ktoré poznali len z rozprávania svojich rodičov, sa ako prvé vybrali sestry Táňa a Anna s manželom Dimitrijom a deťmi.
Na jeseň v roku 2000 opustí rodina Dimitrija Kiossyiu dom v kazašskej stepi a zamieri do krajiny svojich predkov na Slovensko. Po príchode do hlavného mesta sa snažia nájsť si prácu a ubytovanie, ale veľmi sa im nedarí. Prejdú celú krajinu od východu na západ, ale všade vidia iba zničené dediny, zavreté fabriky a vysokú nezamestnanosť. Na chvíľu majú pocit akoby ani neboli v Európe.
Po dlhom hľadaní sa usadia v malej dedine na vidieku. Rodičia sa zamestnajú na miestnom družstve a deti nastúpia do škôl. Nový začiatok však prinesie viac sklamania ako radosti. Dovtedy pevné vzťahy vo vnútri rodiny sa začínajú narúšať. Najmä starší členovia rodiny majú pocit vykorenenia a čoraz častejšie spomínajú na život v Kazachstane. Jedného dňa sa hlava rodiny Dimitrij rozhodne vrátiť späť...
