Tak, a poznáme ďalšieho víťaza reality show. Dátum 18. jún sa pre Danielu EdlingerovÚ (19) určite stane veľkým medzníkom. Z jej veku je jasné, že sa vtedy nenarodila, ani nepriviedla na svet dieťa. Stala sa však najlepšou tanečnicou Slovenska.
Miliónovou tanečnicou TV JOJ, bohatšou o milión korún a 4-týždňový študijný pobyt v tanečnej akadémii Broadway Dance Center, sa stala Banskobystričanka Daniela Edlingerová. Po krátkom spánku, ktorý k finále jednoducho patrí, som ju navštívila v seneckom hoteli Senec.
Ako vnímate svoje víťazstvo s odstupom času?
- Asi budem potrebovať ešte väčší odstup. Stále si to neuvedomujem. Mám zmiešané pocity. Viem, že som vyhrala iba rozdielom niekoľkých desatín percenta. Je to však príjemné, lebo sa mi splnil sen. V kútiku srdca každý dúfal vo víťazstvo. Aj keď to možno bolo o sympatiách, som rada, že sa mi to podarilo.
Porotcovia niekoľkokrát tipovali na víťazku Melániu.
- Jej meno zaznelo dvakrát, ostatní netipovali. Tvrdím, že nech je človek akýkoľvek odborník, pohľad na tanec bude vždy subjektívny. Technika sa porovnávať dá, no pocit z vystúpenia je subjektívny. Rešpektujem to a som vďačná, že ľudí neovplyvnili médiá, ale že sa rozhodovali podľa toho, čo videli.
Zmenila vám súťaž život?
- Radikálne. Vytrhla ma z hektického života doma v Banskej Bystrici a "zdrhla" som do Senca. Teraz žijem zvláštnym šoubiznisovým životom. Stretávam ľudí falošných, ale stretla som aj veľmi veľa dobrých. S falošnosťou som počítala, no že jej bude až toľko... - to ma prekvapilo.
Mysleli ste si, že svet šoubiznisu je lepší?
- Vždy som vedela, že u nás je to viac biznis ako šou. Nemyslela som si, že je lepší. Takto som si to zhruba predstavovala.
Stratili ste počas súťaže kamarátov?
- Skôr naopak. Tí, čo sa mi dlhší čas neozvali, mi zavolali. K ľuďom, ktorých považujem za kamarátov, mám dôveru a viem, že ich nemám prečo stratiť. Viac ma mrzí to, že ľudia, ktorí ma ohovárali, sa zrazu tvária ako moji najlepší kamaráti.
Máte zo seba pocit, že ste celebrita?
- Pre mňa sú osobnosťami ľudia, na ktorých sa nikdy nezabudne. My sme iba mediálne hviezdičky na mesiac, možno tri, kým sa nezačne ďalšia reality show.
Čo očakávate od pobytu na Brodwayi?
- To, čo som chcela už dávno, no nemala som možnosť mať takých trénerov. Určite to bude zážitok, o ktorom budem rozprávať vnúčatám. Broadway je pre tanečníka veľká výzva.
Kde ste boli najďalej?
- Ešte som nebola na inom kontinente, cestovala som len po Európe, najmä kvôli súťažiam. No cestujem rada. Mám aj školu, ktorá sa toho týka.
Ako je to s vašou tanečnou školou?
- Nie je to škola, ale klub, ktorý potrebuje sponzorov, a nezarába na deťoch. Vediem ho s kolegyňou, na ktorej meno je písaný. Som manažérkou a trénujem deti.
Aké sú veľké?
- Keď som bola mladšia, bola som zaťažená na pubertiakov. Najmladšie deti, s ktorými pracujem teraz, majú 8 - 9 rokov.
Aký máte vzťah k deťom?
- Podľa horoskopu sú Raci rodinné typy, preto som sa čudovala, že k nim nemám taký vzťah, ako by som mala mať. Čím som staršia, cítim, že sa to zlepšuje.
Chcete mať raz vlastné deti?
- Istý čas som bola zarytá feministka. Vyhlásila som, že nebudem mať muža a všetkým dokážem, že kariéra sa dá robiť aj bez toho, aby sa išlo cez posteľ. Tento názor mám stále, no ten prehnaný karierizmus ma už opustil. Nehovorím, že musím mať aj muža, no deti určite!
Na obzore nie je pán Božský?
- Áno, no nie je to také vážne, aby som o tom hovorila v médiách. V mojom veku nehľadám človeka, ktorý by mal vyhovovať mojim požiadavkám. Myslím si, že vzťahy, ktoré sa začnú v 18 rokoch, nevydržia celý život.
Aké sú vaše požiadavky?
- Chcem, aby dotyčný mal rovnaké kvality ako ja, dominantnú povahu, aby bol rázny, vedel ma rozmaznávať, ale aj usmerniť. Mal by byť úspešný v tom, čo robí a určite by to nemala byť oblasť, v ktorej pracujem ja. To by sme sa pozabíjali, no musí to byť niečo podobné. Takého muža budem hľadať dlho, no som s tým zmierená.
Čo vás čaká najbližšie?
- S finalistami sa chystáme na posledné nesúťažné kolo, ktoré bude akousi retrospektívou. Malo by sa organizovať aj tanečné turné. Hlavne by som sa rada čo najskôr porozprávala s kompetentnými o tom milióne, ako sa bude zdaňovať, s právnikom sa musím pozrieť do zmluvy...
Ako dlho máte piercing?
- Už to budú dva roky.
Čo na to povedali rodičia?
- Vždy boli proti takýmto veciam. Dala som si to urobiť potajomky, no po roku ma "vymákla" mama.
Sú rodičia zásadoví?
- Mama je tvrdá a prísna. Otec je prístupnejší, ale niečo si tiež nedá vysvetliť. No nechám si od nich do života hovoriť odtiaľ - potiaľ. Sú veci, o ktorých chcem rozhodovať sama.
Aj vy pôsobíte ako tvrdá.
- Mám ten prívlastok, preto som sa smiala, keď zo mňa médiá urobili uplakanú blond cicušku. Kamaráti sa na tom museli baviť.
Čo potom znamenali tie slzy?
- Málokto ma vidí plakať. S mamou sme v tomto rovnaké. Keď nás to prepadne, odídeme, vyplačeme sa, predýchame a bojujeme ďalej. V súťaži boli silné tlaky a emócie. Keď človek o niečo bojuje, všetci mu hádžu pod nohy polená a on aj tak ide ďalej bez morálnej či finančnej podpory, je jasné, že po toľkých rokoch je to preňho dojímavé. V takej chvíli by sa nerozplakal iba človek, ktorému by to bolo jedno. A mne to jedno nebolo.
