Lucia Uličná: Zostanem sama sebou!

Ako prvá z finalistiek Dievčaťa za milión ste dostali ponuku moderovať vlastný program – zoznamovaciu šou Po čom ženy túžia. Nemáte pocit, že aj vy ste vlastne víťazkou?

- Hoci som nevyhrala miliónovú honorovanú zmluvu, vyhrala som v tom, že som ako prvá dostala prácu v televízii. Možno by ju mala dostať Karinka, ale mám ju ja. Na jednej strane ma to teší, ale na druhej mi to niektorí ľudia vyčítajú - nevyhrala a už má zmluvu.

Takže ste váhali, či máte túto ponuku prijať?

- Na kamerové skúšky zavolali nás tri – Mišku, Karinku a mňa. Dostali sme scenár, ktorý sme sa mali naučiť za jednu noc. Keď mi potom zavolal pán Kňažko a povedal, že si vybrali mňa, hneď som ponuku prijala. Bolo to pre mňa niečo nové, zaujímavé. Samozrejme, s odstupom času si uvedomujem aj zodpovednosť. Vrhla som sa do všetkého strmhlav a bojím sa, aby som nebola sklamaná – až príliš som z toho nadšená.

Na čo sa pri svojej práci najviac tešíte?

- Niekedy som si myslela, že na peniaze, ale už viem, že čím viac ich človek má, tým viac míňa. Skutočne sa teším na to, že sa ľudom v mojej „zoznamke“ bude dariť a budú spolu šťastní. Potom sa zoberú a povedia si: „Nebyť Uličnej, tak sa ani nezoznámime!“ Neteším sa z toho, že budem slávna – je to normálna práca, len na očiach celého Slovenska.

Išli by ste aj vy do zoznamovacej relácie?

- V žiadnom prípade! Strašne by som sa hanbila a bála by som sa, že mi to nevyjde. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí tam pôjdu. Budem sa im snažiť akokoľvek pomôcť, ale sama by som tam nešla ani za svet!

Poznáte už odpoveď na otázku, po čom ženy túžia?

- V prvom rade potrebujú byť milované, kýmkoľvek, ale musia byť milované. Žena nedokáže žiť bez lásky, ale tiež potrebuje byť obdivovaná. Neverím tomu, že existuje žena, ktorá nechce byť pre nikoho zaujímavá. Každá žena, aj tá, ktorá pôsobí chlapsky, potrebuje lásku a obdiv. Musí si ju niekto všimnúť a povedať: „To je kočka!“

Ako si predstavujete ideálneho muža?

- Musí mať veľkú dávku humoru (nie je bohviečo žiť s nejakým suchárom), musí byť zodpovedný (pretože ja nie som) a šarmantný. Nikdy som nehľadala krásavca, ale chlapa, ktorý ma bude milovať a podporovať aj v tej najhoršej situácii. Mal by tiež byť cieľavedomý a samostatný, nechcela by som muža, ktorého by som musela sama ťahať. Muž jednoducho musí byť mužom. Musím si zaklopať, ale to všetko teraz mám.

Našli ste teda muža svojich snov?

- Áno, s Igorom sme spolu už mesiac. Zoznámili sme sa v hoteli, kde sme boli ubytované počas súťaže Dievča za milión. V podstate sme spolu vďaka nej. Aj keď som nevyhrala milión, získala som strašne veľa. Je to pre mňa oveľa dôležitejšie ako peniaze. Bála som sa, že keď budem známa, len ťažko si nájdem niekoho, kto ma bude skutočne ľúbiť. Už som si dokonca začala namýšľať, že zostanem starou dievkou. (smiech)

Nemáte občas pocit, že sa vás muži boja?

- Niektorí až priveľmi! Dokonca aj môj priateľ sa ma trochu bál. Vybudovala som si okolo seba vysoký múr a povedala som si, že ľudia, ktorí budú mať o mňa skutočný záujem, cez neho prejdú. Je lepšie sa motykou a sekerou prebojovať cez múr, než dostať všetko na tácke.

Na castingoch ste zaujali imidžom nezbedného chlapčiska-uličnice. Športové oblečenie, tvár bez mejkapu a sem-tam nejaké hrubé slovo je presne to, čo vystihuje vaše vnútro?

- Áno, hoci dnes som svoj imidž musela na chvíľu odložiť – vedela som totiž, že ma čaká fotografovanie. Určite sa budem snažiť, aby ten môj štýl nezanikol. Samozrejme, viem, že ho budem musieť počas nakrúcania trochu zmierniť, nemôžem napríklad moderovať v šiltovke, ale ten športový look mi určite zostane. Chcem za každú cenu zostať sama sebou.

Mišo Hudák si nevie predstaviť ideálne Superdievča bez vašej otvorenosti. Už ste na ňu niekedy aj doplatili?

- Pravdaže. Očakávam totiž, že všetci ľudia sú presne takí ako ja, ale nie je to vždy tak. Raz som kvôli tomu dostala „hubovú polievku“ a viac sme sa s tým človekom nestretli. Ale viem, že ľudia, ktorí ma majú radi a chcú byť so mnou, ma berú takú, aká som – aj s tými plusmi, aj mínusmi.

Na začiatku ste čakali, že celá súťaž bude „jedna veľká sranda“. Potvrdilo sa to?

- S odstupom času zabúdame na negatívne skúsenosti a zostávajú nám už len krásne spomienky. Určite by som do toho nešla ešte raz, ale som šťastná, že som tam bola. Zažila som situácie, na ktoré v živote nezabudnem. Áno, bola to sranda, ale veľmi ťažká. (smiech)

Myslíte si, že by ste sa dokázali v šoubiznise presadiť aj bez Dievčaťa za milión?

- Určite nie. Je umenie prísť len tak na obrazovku a presadiť sa. Nikto ti nedá reláciu len tak, keďže ťa nepozná a nevie, čo môže od teba čakať. Ja som si už získala určitý okruh svojich divákov, ktorí sa tešia z toho, že budem na obrazovke. Táto súťaž bola pre mňa vynikajúcim odrazovým mostíkom.

Našli ste si medzi finalistkami reality šou aj skutočné kamarátky?

- Najlepšie vzťahy som mala s dievčatami z poslednej päťky. Možno to neboli priateľstvá na život a na smrť, ale viem, že môžem kedykoľvek zavolať Katke Ivankovej, Katke Suchoňovej, Karin Olasovej či Miške Suríniovej. Som si istá, že by sme sa mali o čom porozprávať.

Už počas súťaže ste sa mohli zoznámiť so svetom šoubiznisu. Čo vás najviac prekvapilo?

- Keď som po prvý raz vhupla medzi televíznu smotánku, páčilo sa mi to. Ale odrádza ma to, že tam nemôže vzniknúť skutočné priateľstvo. Celý šoubiznis považujem za faloš a pretvárku a bojím sa, že to tak je aj v skutočnosti. Aj preto pokiaľ nebudem musieť, ani nechcem bývať v Bratislave, kde by som ani nemala žiadne súkromie. Skončím s nakrúcaním, sadnem do auta a letím domov do Zlatých Moraviec. Tam budem oddychovať, medzi ľuďmi, ktorí ma poznajú a nikto z nich sa mi nebude pozerať do taniera.

Diváci vás buď zbožňovali, alebo neznášali. Stretli ste sa aj po súťaži s negatívnymi reakciami?

- Chvalabohu, nie. Aj keď som čakala, že keď vypadnem zo súťaže, všetci si zo mňa budú uťahovať. Bála som sa však aj toho, že ma ľudia jednoducho nebudú poznať. Hoci mi dnes ide na nervy, keď mi stále vyzváňa mobil, ale čo keby ma nikto nepoznal?

Je ešte niečo, po čom túžite?

- Mám okolo seba ľudí, ktorí ma majú radi a berú ma takú, aká som. Mám prácu, ktorá ma bude baviť a s ňou budú súvisieť aj peniaze. Ale po čom túžim? Po aute, pretože teraz už bude pre mňa nevyhnutnosťou. A tiež túžim, aby už bola jar.