Lucia Uličná: Bola som hnusné decko

MINULOSŤ

Vždy musela byť iná a mať posledné slovo. "Mala som byť chalan, no Pán Boh si to na poslednú chvíľu rozmyslel," parafrázuje Lucia známy výrok Mariána Labudu z kultovej Vesničky.

Čierna ovca rodiny

"Vždy som robila zlotu. Strihala som kábliky ,cvakátkom` na nechty, ,opravovala` som rádia a hodinky. Bola som veľmi problémové a hnusné decko. Keby som mala mať také dieťa, ako som ja, tak ho nechcem."

V puberte to nebolo o nič lepšie. "Blicovala som v škole dva týždne a rodičia o tom ani netušili. Vymýšľala som si, že chodím na volejbalový krúžok a pritom som si pofajčievala v baroch," vyratúva svoje hriechy, ktoré páchala až do druhého ročníka na gymnáziu. "Potom som si povedala dosť!" Odrazu sa Lucia - aspoň navonok - začala správať podľa pravidiel dospelých... "Pred rodičmi sa ako väčšina detí tvárim ako anjelik. Najmä otca mám veľmi prísneho, viem, čo si uňho môžem dovoliť. Nemá rád, keď sa vyjadrujem vulgárne, preto pred ním tak nehovorím. Nie že by ma zbil, ale viem, že by trpel. Odjakživa mi hovoril: ,Lucia, mať tvoju hubu a roky a môj rozum, tak som šťastný človek.`" Kým ona vždy bola čiernou ovcou rodiny, misky váh vyvažoval jej o tri a pol roka starší brat. "Tým dievčaťom mal byť skôr on. Je mojím pravým opakom: pokojný, šetrný, nevyhľadáva spoločnosť, stačí mu počítač. Momentálne je v Anglicku a je mojím veľkým fanúšikom."

Superučiteľka

Po gymnáziu začala Lucia študovať na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. "Od malička som túžila byť učiteľkou. Dôležité bolo, že som nenávidela svojich učiteľov, okrem matematikára, ktorý mi ten predmet dokázal priblížiť. Vtedy som si povedala: ,Áno, takto to chcem robiť aj ja!`" Minulý rok si odučila nemčinu a tento rok k nej pribudli aj občianska a telesná výchova. Hovorí, že za katedrou je prísna, ale spravodlivá a my dodávame, že aj značne originálna. "Neuznávam klasické hodiny, ktoré decká nebavia. Moje hodiny sa začínajú tak, že si s deťmi na desať minút sadneme do kruhu, porozprávame si zážitky a ony potom nepotrebujú vyrušovať. Mám tiež zaužívané, že raz do týždňa majú možnosť povedať mi: ,Mám zlú náladu, neotravujte ma!` To dieťa vtedy nemusí čítať ani počúvať, môže spať. Podmienkou však je, že na druhú hodinu ide odpovedať. Skúšam len tých, ktorí chcú odpovedať, s tým, že do polroka musia mať tri známky z odpovede a tri z písomiek. Potom zaokrúhlim to, čo im vychádza. Nezaujíma ma, ak si niekto chce známku na poslednú chvíľu opravovať..." Čo poviete? Škoda, že pre Dievča za milión dostala výpoveď!

Do telky!

Nedá sa povedať, že výrečná suverénka vždy túžila práve po poste moderátorky, i keď od štvrtej triedy uvádzala školské vianočné večierky. "So mnou je to tak: čo je nové, to ma zaujíma. Raz počas gymnázia som napríklad prišla na drzovku do N Rádia a oznámila im, že tam chcem robiť. Vtedy som mala ešte piskľavý hlas a neprešla som skúškami. Povedali mi, že musím dospieť. Samozrejme, mňa to odradilo: ,Nemáte záujem teraz, potom nechcem!` Vždy som to robila tak: buď - alebo."

Bolo samozrejmé, že keď Jojka vymyslí Dievča za milión, bez Lucie sa to neobíde. "Vždy som takéto veci skúšala, nebála som sa." Samozrejme, porotu položila na lopatky. Minimálne svojou bezprostrednosťou. "Moja výhoda je v tom, že neviem byť nervózna. Cítim radosť alebo smútok, ale žiadnu nervozitu."

PRÍTOMNOSŤ

Všimli ste si? Z "neotesanej hulvátky" sa postupne stala uhladená mladá dáma. "Predtým som bola veľmi otvorený človek, pôsobila som - a možno aj teraz na niektorých pôsobím - vulgárne. Je tiež pravda, že niektoré veci beriem vážnejšie, naučila som sa akej-takej zodpovednosti a vyvinul sa u mňa pud sebazáchovy. Zo začiatku som nerobila rozdiel v tom, kedy čo šplechnem. Teraz dvakrát meriam, a raz strihám. Jednoducho som sa prispôsobila situácii, lebo som ľuďom na očiach," vysvetľuje Lucia.

Novej situácii sa prispôsobila aj zovňajškom. "Ľudia hovoria, že som sa stala jednou z pipiek, pretože na obrazovke nosím obtiahnuté tričká, bedrové nohavice a špicaté štekle. Bežne v hoteli však chodím v šuštiakoch a šiltovku nosím stále, aj keď ju ľudia nenávideli."

Čo sa však na nej naozaj zmenilo, to je vzťah ku kamere. "Keď za mnou na bystrickom kastingu prišiel Mišo Hudák s kamerou, bol to nepríjemný pocit. Teraz by mi neprekážalo, keby ma snímala 24 hodín denne." Vďaka Dievčaťu za milión o sebe zistila aj jednu užitočnú vec: "Keď pracujem pod stresom, nerobím na sto percent, ale na dvesto a podávam lepšie výkony."

Šoubiznis

Z miliónových dievčat sa pomaly, ale iste stávajú hviezdy. "Prvý moment, keď som si uvedomila, že som vhupla do šoubiznisu, bola párty FM Rádia. Prišli sme tam, hrala hudba a povedala som si: Toto je to pravé! Cítila som sa úžasne. Dievčatá mi vyčítali, že sa ľuďom nemám vtierať, pretože ja som prišla k Soničke Müllerovej a hovorím: Soni, máte krásnu blúzu. A debata sa začala," teší sa Lucia. Samozrejme, uvedomuje si aj odvrátenú stránku veci. "Tak vulgárne by som sa k tejto téme vyjadrila..." vzdychne si a nakoniec vyrukuje s učesanou vetou: "Tento šoubiznis je taký nakazený, že sa mi to bridí. Ľudia sú nenormálne zlí a závistliví. Ale učím sa. Ešte síce nemám vyrezanú chrbtovú kosť, ale veci už dokážem brať z iného pohľadu."

So stúpajúcou popularitou finalistkám pribúdajú obdivovatelia. V prípade Lucie sú to väčšinou ženy. "Je to zaujímavé, lebo mne sa skutočne ozývajú len ženské a deti. Podľa mňa sa ma muži boja. Neverím tomu, že by som pre nich nebola príťažlivá."

Súperky

Vraví sa, že v súťaži už dávnejšie ostali len baby, ktoré spolu dokážu vychádzať. "Prelomilo sa to, keď odišla Zuzana Dvorská. Uvedomili sme si, že keď budeme medzi sebou bojovať, bude to zlé len pre nás." Lucia však priznáva, že dievčatá si nedôverujú. "Pokiaľ ide o súťaž, tak babám neverím. Nechcem ale, aby to vyznelo, že ich nemám rada. Nie sme síce priateľky, lebo to sa za taký krátky čas a v takýchto podmienkach nedá, ale sme veľmi dobré kamarátky."

BUDÚCNOSŤ

"Aj keď môj osud ide úplne iným smerom, určite sa raz k povolaniu učiteľky vrátim. Aj keď o desať rokov," začína Lucia svoju úvahu na tému budúcnosť.

Mám vlastný projekt!

V najbližšom období bude jesť moderátorský chlebíček. "Rozhodne by som nechcela moderovať nič, kde sa budem nudiť. Tá relácia ma musí nadchnúť, potrebujem dav, ktorý ma vyhecuje. Mám jeden projekt, ktorý síce nie je ani v plienkach, ale keď ho naplánujem do detailov, bude mi jedno, ktorá televízia si ho zoberie. Podmienka je: Je to moja relácia a ja ju budem moderovať." Isté je, že Lucii sa kšefty hrnú a napríklad silvestrovskú noc strávi moderovaním v Terchovej.

Zelené šošovky a hodinky

Úmerne k lukratívnej práci bude rásť jej konto. Čo s prvým miliónom? "Doprajem si nenormálne dobrú dovolenku a pošlem na dovolenku aj rodičov. Potom si kúpim letenku a pôjdem do Londýna za bratom," zamýšľa sa Lucia a neprestáva chrliť svoje túžby: "Chcem si kúpiť krásne kvalitné hodinky, ktoré už mám vyhliadnuté asi štyri roky. Potom prídu na rad nejaké pekné topánky a rozmýšľala som o zelených šošovkách. Veľmi sa mi páčia! To sú už ale také úchylné veci."

Súťaž o týždeň vrcholí. Kto vyhrá? "Ja!" vyhŕkne z nej okamžite a vzápätí sa rozosmeje. "Neprišla som do súťaže, aby som hovorila: ,Zuzka by sa na to hodila.` Išla som do toho s tým, že vyhrám. Keď nebudem prvá, bude to pre mňa sklamanie. Veľmi som sa do toho vžila a tááák si narazím hubu!" odkrýva svoje vnútro Lucia. "Hovorím si, že odídem v pohode, ako veľká ženská, ale nebude to tak. Rozrevem sa a vopred upozorňujem Miša Hudáka, nech zoberie nejakú sestričku, čo ma preplieska. Keď ma niektorá baba vyhodí, odpadnem!"

Pôjdem sa sánkovať

Keď nastanú prvé "posúťažné" minúty slobody, Lucia okamžite zamieri domov a... "Nenormálne sa najem segedínskeho guľáša. Budem spať možno dva dni a keď sa zobudím, urobím si dobrú kávu, zapálim cigošku a poviem si: ,Odchádzam na týždeň na Donovaly.` Tam si prenajmem izbu a pôjdem sa sánkovať," sníva Lucia.